„Pôrod bol hrozne ťažký, chlapec sa dusil. Sľúbila som, že ak prežije, dám mu meno Lucifer,“ potvrdí matka dieťaťa Natalia Menšikovová, ktorá sa netají tým, že s mužom patria k satanistom. Príbuzní sú zdesení, ale vraj len preto, že netušia, že Lucifer je „symbol slobody myslenia“.
Šéfka miestnej matriky Tatiana Tužilinová sa márne pokúšala rodičov odhovoriť. Po dvoch týždňoch nezostalo úradom nič iné, než kapitulovať a vydať rodný list s vybraným menom. „Argumentovali sme, že žiť s takým menom v súčasnosti nebudí byť najpohodlnejšie, ale rodičia trvali na svojom. Zo zákona nemáme žiadnu možnosť takéto meno zakázať,“ posťažovala sa úradníčka.
Aktivisti chcú dieťa rodičom odobrať
Zasiahnuť chcú teraz pravoslávni aktivisti. „Satanisti dali meno svojmu dieťaťu Lucifer! Požiadame o zverenie chlapca do starostlivosti a odovzdáme ho pravoslávnej rodine, ktorá ho pokrstí ako Michajla,“ vyhlásil vodca hnutia „Božej vôle“ Dmitrij Enteo.
Z miestneho biskupstva zaznelo, že cirkev prijme Lucifer, ak si to bude sám želať, ale pokrstiť ho môže „len menom svätého a nie diabla“.
V postsovietskom priestore nie sú nekonvenčné mená až také mimoriadne: krátko pred začiatkom zimnej olympiády v Soči manželia z tohto mesta dali svojej dcérke meno Olimpiada.
Netradičné mená nie sú v Rusku raritou
Vlastenec z Pavlovska zase pomenoval svoju dcéru Rossija, čiže Rusko. „Všade je to samá Máša a Dáša, Ale Rossija je len jedna,“ vysvetlil svoj krok Vladimir Kicenko.
Kicenko nebol až taký originálny, pretože istá Rossija Šramková sa narodila v júni 2002 v Nižnom Tagile na Urale.
Ale politicky uvedomelé mená majú v Rusku už svoju tradíciu. Po boľševickej revolúcii z roku 1917 sa na počesť jej vodcu dávali dievčatám mená ako Ninel, čo sa dá odzadu prečítať ako Lenin.