Proti bolo 209 europoslancov a 67 sa zdržalo. Zástupcom Slovenska v EK bude naďalej Maroš Šefčovič. Doteraz bol podpredsedom komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Odteraz bude mať na starosti energetickú úniu. Šefčovič zároveň zostáva podpredsedom EK. Pravde poskytol rozhovor v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Členovia komisie nezastupujú svoje krajiny, ale vy ste sa zúčastnili aj na voľbách do Európskeho parlamentu, teda máte aj istý politický mandát. Čo bude mať Slovensko z toho, že budete podpredsedom EK pre energetickú úniu?
Bolo dobré uchádzať sa aj o politický mandát vo voľbách. Na každom mojom vypočúvaní to bolo spomenuté ako niečo pozitívne – že perspektívny člen komisie sa o post v nej uchádza aj s mandátom občanov. Voľby boli pre mňa veľmi dôležité. Mohol som si porovnať, ako sa niektoré veci vnímajú z pohľadu Bruselu a ako sa to premieta do života ľudí. A tí vám to povedia. Bolo to pre mňa poučné. Samozrejme, každý člen EK je aj nominantom vlády. Musíme sa však správať v súlade s očakávaním, teda hľadať najlepšie riešenia z celoeurópskeho pohľadu.
Predsa je tu aj slovenský pohľad.
Áno, keď sa vrátim k otázke, tak veľmi dobre viem, z ktorej krajiny pochádzam. Dobre si pamätám situáciu z roku 2009. Nebudem teda vnímať problematiku energetickej únie ako niečo abstraktné, ale veľmi konkrétne. Mám záujem, aby prijaté riešenia boli dobré pre celú EÚ. V konečnom dôsledku budú potom dobré aj pre Slovensko.
Čo očakávate od nového portfólia?
Mnohé postupy budú podobné ako doteraz. Teším sa, že problematiku energetickej únie bude oveľa jednoduchšie vysvetliť ľuďom. Každý rozumie budovaniu infraštruktúry, cenám energie, koľko musí mesačne za ne zaplatiť. Všetci podnikatelia vám vedia veľmi presne povedať, aké dôležité sú energetické vstupy, ako to ovplyvňuje konkurencieschopnosť, a teda aj výkon ekonomiky. Nové portfólio bude mať dve roviny.
Aké?
Prvá bude taká akčná. Dúfam však, že krízový manažment nebude môjmu mandátu dominovať. Verím, že sa podarí vyriešiť krízu, ktorá je momentálne medzi Ukrajinou a Ruskom s dodávkami plynu. Druhou rovinou bude strategické budovanie niečoho nového. Teda energetickej únie, ktorá by mala mať veľmi jasné kontúry. Keď ju o päť rokov budeme odovzdávať našim nástupcom, aby na nej mohli pracovať ďalej.
Keď hovoríte o vysvetľovaní svojej práce ľuďom, čo pre nich môže znamenať energetická únia? EÚ sa v energetickej rovine viac prepojí a potom sa bude platiť za energie menej?
Určite je to jeden z cieľov. Už sme v únii v situácii, že keď hovoríme o veľkoodberateľských cenách, tak sme plne porovnateľní s USA. Pokiaľ však ideme k cenám, ktoré platia podnikatelia či občania, dostávame sa do situácie, že ich stoja energie dva aj tri razy viac ako v Amerike. Závisí to od krajiny. Dôvodov je niekoľko. Energetický trh v únii je stále veľmi roztrieštený. Chýbajú nám prepojenia a prenosové kapacity. Máme však problém aj v tom, čo ja nazývam energetický softvér. Na to by som sa chcel zamerať.
Čo to je?
Neraz riešime iné metodológie, ktoré používajú národné regulačné úrady a prenosoví operátori. Hovoríme inými jazykmi. Jeden príklad, ktorý mi už vysvetľovali pred niekoľkými rokmi. Vo Francúzsku musí byť plyn z hľadiska bezpečnosti doplnený o nejaký zápach. Je to podľa zákona a je to aj tradícia. V Nemecku to tak nie je. Dve krajiny medzi sebou potom nemôžu obchodovať s plynom pre takúto jednoduchú vec. A je toho oveľa viac. Budem sa snažiť pozitívne motivovať, ale keď bude treba aj legislatívne nútiť operátorov prenosových sústav, aby naozaj viac spolupracovali. Aj občania by mali byť lepšie informovaní o cenách energie. Už dnes, pokiaľ by sme mali v únii aktívnejších spotrebiteľov, ktorí by hľadali lacnejšie alternatívy, by sme ročne ušetrili 13 miliárd eur. Ceny sú však neraz nejasné, zamaskované a je administratívne náročné vymeniť dodávateľa. Jedným z výsledkov energetickej únie má byť nielen energetická bezpečnosť, ale aj to, či bude energia lacná a dostupná. A, samozrejme, pre EÚ je dôležité tiež to, nakoľko je z obnoviteľných zdrojov, či je dostatočne zelená.
Komisiu vedie skúsený Luxemburčan
- Nová Európska komisia začne pracovať od 1. novembra. Jej predsedom je Jean-Claude Juncker. Patrí k najskúsenejším európskym politikom. V rokoch 1995 – 2013 bol predsedom luxemburskej vlády, stal sa najdlhšie pôsobiacim premiérom v dejinách Európskej únie. Od roku 2005 viedol osem rokov Euroskupinu (grémium ministrov financií eurozóny), takže mal skvelý prehľad o prijímaní eura na Slovensku.
- Juncker počas schvaľovania svojho tímu na pôde Európskeho parlamentu varoval, že občania strácajú dôveru v inštitúcie EÚ. „Je čas vdýchnuť európskemu projektu nový život,“ zdôraznil. Medzi priority novej komisie patria dodržiavanie fiškálnej disciplíny, podpora rastu, vytváranie pracovných miest, budovanie infraštruktúry, znižovanie energetickej náročnosti.
- Luxemburčan vyslovil ľútosť, že sa mu od členských štátov EÚ nepodarilo získať do komisie viac žien (celkovo je 9 komisárok). Europoslancov preto vyzval, aby apelovali na svoje vlády, nech venujú viac pozornosti rodovej rovnosti.
(čap, čtk)