To by malo dať Porošenkovi silný mandát na presadenie plánu na ukončenie separatistického konfliktu na východe Ukrajiny a uskutočnenie demokratických reforiem. Do parlamentu by sa so ziskom 7,6 percenta však mala dostať aj strana sformovaná zo spojencov zvrhnutého proruského exprezidenta Viktora Janukovyča.
Rokovania o novej vládnej koalícii chce prezident Porošenko začať hneď v pondelok, bez toho, aby čakal na oficiálne výsledky. Nová vládna väčšina, opierajúci sa o silné parlamentné zastúpenie proeurópskych politických strán, by mala byť dohodnutá najneskôr do desiatich dní, oznámil Porošenko na tlačovej konferencii. Potom v súlade s ústavou na návrh koalície odporučí snemovni nového premiéra.
Ľudový front, ktorý skončil vo voľbách tesne druhý, bude na najvyšší vládney post presadzovať doterajšieho premiéra Arsenija Jaceňuka. Strana podľa predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova ani nepovažuje za potrebné, aby bola podpísaná nová koaličná dohoda. Stačí vraj oprášiť tú februárovú, na ktorej sa dohodli prozápadné politické sily po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
Porošenko vo vyhlásení zverejnenom po oznámení volebných odhadov uviedol, že „viac ako dve tretiny voličov, ktorí sa zapojili do volieb, podporili nezvratnú orientáciu ukrajinskej politiky smerom k Európe“. Väčšina voličov podporila politické sily, ktoré podporujú prezidentský plán a usilujú sa o politické riešenie situácie na Donbasu," uviedol prezident.
Predbežné výsledky v percentách
1. Blok Petra Porošenka: 22,2 percenta
Do tohtoročného augusta sa formácia volala Solidarita. Tu kedysi založil súčasný ukrajinský prezident Petro Porošenko. Keďže hlava štátu nemôže byť členom politickej strany, Porošenko je jej „čestným vodcom“ a oficiálnym vodcom strany je Porošenkov poradca a bývalý minister vnútra Jurij Lucenko. Program strany sa zhoduje s tým, čo vo funkcii prezidenta presadzuje Porošenko, teda jednotu ukrajinského štátu, decentralizáciu moci a plné členstvo v EÚ.
2. Ľudový front: 21,83 percenta
Proeurópska strana, ktorú sformoval tento rok v marci premiér Arsenij Jaceňuk. Ten do čela vlády nastúpil po páde proruskej vlády prezidenta Viktora Janukovyča. Členmi strany je niekoľko bývalých spolustraníkov expremiérky Julie Tymošenkovej z jej strany Vlasť (Baťkivščyna); okrem Jaceňuka tiež napríklad šéf parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý po úteku Janukovyča z krajiny prevzal jeho úrad.
3. Svojpomoc: 14,2 percenta
Kresťansky zameraná a proeurópska strana, ktorú založil v decembri 2012 starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Na jej kandidátke v týchto voľbách je aj veliteľ jedného z vládnych dobrovoľníckych práporov Donbasu Semen Semenčenko.
4. Opozičný blok: 7,8 percenta
Združuje stúpencov bývalého režimu, najmä z bývalej vládnej proruskej Strany regiónov. Strana bola založená v roku 2010; predchádzajúcich volieb v roku 2012 sa nezúčastnila. Na jej čele stojí Jurij Bojko, ktorý bol od decembra 2012 do tohtoročného februára vicepremiérom Ukrajiny a predtým ministrom energetiky.
5. Radikálna strana: 6,4 percenta
Populistická a súčasne proeurópska strana, založená v auguste 2010. Na jej čele stojí poslanec, novinár a vyštudovaný pedagóg Oleh Ljaško (42), ktorého meno je už roky synonymom škandálov. Celý oficiálny názov strany znie Radikálna strana Oleha Ljaška. V doteraz posledných parlamentných voľbách v roku 2012 strana získala jeden mandát, do parlamentu zasadol práve Ljaško, ktorý v tohtoročných prezidentských voľbách skončil na treťom mieste so ziskom 8,32 percenta hlasov.
6. Sloboda: 5,8 percenta
Nacionalistická strana, podľa oponentov až krajne pravicová. Vystupuje proti vplyvu Ruska na Ukrajine a ostro sa vymedzuje voči komunistickej minulosti svojej krajiny. Vznikla v roku 1991; zaregistrovaná bola v roku 1995 ako Sociálno-národná strana Ukrajiny; súčasný názov má od februára 2004, keď sa šéfom strany stal Oleh Ťahnybok. V predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2012 získala vyše desať percent hlasov a stala sa štvrtou najsilnejšou stranou v parlamente. Bola jednou z hlavných síl protivládnych demonštrácií na prelome minulého a tohto roka; v súčasnej vláde má troch ministrov.
7. Vlasť (Baťkivščina): 5,6 percenta
Stranu založila expremiérka Julia Tymošenková v roku 1999. Vo voľbách väčšinou kandidovala v rámci Bloku Julie Tymošenkovej (BJuT). Strana je proeurópsky a umiernene nacionalisticky zameraná. V uplynulých troch voľbách sa BJuT vždy umiestnil na druhom mieste a zakladateľka a predsedníčka strany Tymošenková, hlavná tvár takzvanej oranžovej revolúcie, bola v roku 2005 a v rokoch 2007 až 2010 premiérkou. Začiatkom roka 2010 zviedla boj o prezidentské kreslo s Janukovyčom a tesne prehrala. Aj v tohtoročných prezidentských voľbách skončila na druhom mieste. V októbri 2011 bola odsúdená na sedem rokov väzenia a k vysokej pokute za predražený dovoz ruského plynu v roku 2009. Tento rok vo februári bola počas revolučných zmien prepustená.
ZDROJ: MEDZINÁRODNÝ PRIESKUM, čtk
Ukrajincov volilo menej, ako sa čakalo
Naše želania musia vychádzať z našich možností, hovorí sa v jednom z gruzínskych okrídlených prípitkov, ktorý by sa v mnohom mohol vzťahovať aj na nedeľňajšie predčasné ukrajinské parlamentné voľby.
Konkrétne skôr na politikov ako na voličov, ktorých, aspoň podľa informácií agentúr z miesta hlasovania, optimizmus už dávno opustil.
„Očakával som, že Majdan nám dá nového lídra krajiny, ktorý sa nestihol zašpiniť. Videl som kandidátov, ale medzi nimi niet nového vodcu,“ zdôveril sa spravodajcovi novín The Wall Street Journal Viačeslav Nazarov (46), Kyjevčan zo štvrte Oboloň.
Jeho slová potvrdil aj poznatok občianskeho združenia OPORA, ktoré sledovalo priebeh volieb. „Približne dve tretiny aktívnych ukrajinských poslancov v parlamente kandidovali opäť na kreslá do snemovne. Ostatní záujemcovia boli kandidátmi v prechádzajúcich voľbách,“ upozornil Taras Čmut, koordinátor organizácie.
O hlasy zaregistrovaných 36,2 milióna voličov sa v nedeľu od 7.00 nášho času uchádzalo 6 670 kandidátov. Z nich 3 322 ako kandidáti v jednomandátnych obvodoch. Z toho je 2 019 nezávislých a 1 303 nominovali politické strany. A tak na jedno miesto pretendovalo 31 ľudí. O 423 kresiel v parlamente sa uchádzalo 29 politických strán.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Stabilita? Určite nie.
Polhodinu pred uzatvorením volebných miestností, teda o 18.30 nášho času, informovala agentúra UNIAN približne o čosi viac ako 40-percentnej volebnej účasti. Podľa očakávania najviac voličov prišlo na západe, konkrétne vo Ľvovskej oblasti a v centrálnej časti Ukrajiny vrátane Kyjeva. Najmenšiu volebnú aktivitu podľa predpokladov zaznamenali na východe, v Donbase. A to aj na územiach kontrolovaných vládnymi jednotkami.
„Dúfam, že zmeny budú znamenať zlepšenie. Skončí sa vojna,“ povedala pre ČTK tridsiatnička Olha. Zároveň však pripúšťa, že osud krajiny je nielen v rukách voličov, ale aj vo veľmi vysokej politike.
Väčšina ukrajinských politológov sa v nedeľu zhodla v názore, že konečné výsledky hlasovania môžu priniesť „veľké prekvapenia“.
„Desať dní pred hlasovaním v roku 2012 sa tvrdilo, že strana Slobody sotva prekročí potrebných päť percent. Aj komunistom predpovedali rovnaký osud. Ibaže výsledok volieb bol nečakaný,“ pomohol si príkladom z minulosti politológ Kosť Bondarenko. Podľa neho aj nedeľňajšie voľby prinesú prekvapenia v podobe lepších výsledkov niektorých strán, ako im predpovedali prieskumy.
„Potvrdzovala by to napríklad aj mimoriadna nerozhodnosť voličov. Mnohí alebo odmietali hovoriť, alebo sa naozaj do poslednej chvíle nedokázali rozhodnúť,“ myslí si ďalší z ukrajinských politológov Michail Pogrebinskij. Podľa denníka Guardian voľby upevnili pozície proeurópsky orientovaných strán, ale na druhej strane rozdelili Ukrajinu.
Volebné miestnosti uzavreli o 19. hodine nášho času. Neoficiálne výsledky sa očakávali v pondelok a oficiálne o deň až dva neskôr.
„Nič nenakupuješ, iba niečo na jedenie“
Zatiaľ čo sa teplota na Ukrajine blíži k nule, radiátory ostávajú studené. Vykurovaciu sezónu sa podľa televízie podarilo naštartovať iba vo štvrtine bytov. Ibaže aj to je pravdepodobne predvolebný optimizmus, ktorý sotva zahreje. O zložení nového parlamentu tak rozhodovali uzimení voliči, možno s náladou pod bodom mrazu.
Ak sa ale Ukrajinci niečo naučili, tak je to schopnosť odolávať nástrahám osudu a prežiť. Ako sa však dá vyžiť z dôchodku tisíc hrivien, čo je necelých 60 eur? „Nič nenakupuješ, iba niečo na jedenie,“ vysvetľuje Naďa, niekdajšia lekárnička. „A kto môže pracovať, ten pracuje,“ dodáva. Aj ona si privyrába rovnako ako jej manžel dôchodca. Šťastím je, že robotu má aj ich syn. Majú vlastný byt, ale náklady na bývanie zhltnú jeden dôchodok.
Na vidieku, kde je nezamestnanosť vyššia ako v mestách, majú dôchodcovia podľa šesťdesiatničky Jevhenije záhumienky. Môžu si tak vypestovať to, čo si nemôžu dovoliť kúpiť v obchode. Napríklad zemiaky. Rovnako všetko zdraželo aj na trhoviskách. A je tu ešte strach dôchodcov z ochorenia. „Zdravotníctvo má byť bezplatné, ale nie je to pravda. Lieky sú veľmi drahé a musí sa za ne platiť,“ konštatuje bývalá pani magistra.
Ani zamestnanci nie sú na tom oveľa lepšie. V supermarkete v centre miliónovej Odesy visí inzerát, podľa ktorého hľadajú pokladníkov a predavačov. „Dajú im tak niečo cez dvetisíc hrivien (čosi viac ako 120 eur),“ odhaduje najatý člen ochranky v obchode. „Dá sa z toho uživiť? No nedá. Ale žijeme,“ dodáva.
Na poschodiach nad supermarketom sú značkové obchody. Klenoty, kozmetika, odevy. Za bundu dáte tak dva platy, za džínsy jeden, košeľa vyjde na pol druha dôchodku. Predavačky trávia väčšinu času osamele. Záhady ukrajinskej ekonomiky asi nie je možné vyjadriť jednoduchou štatistikou poklesu priemyselnej výroby o pätinu, infláciou a priepastným oslabením meny. O niekoľko krokov ďalej, v priestoroch rýchleho občerstvenia, je však poriadne rušno. Keď v lete časopis The Economist zrátal a zverejnil tohtoročný vlastný Big Mac Index, tak Ukrajina bola krajinou, v ktorej je dvojitý hamburger najlacnejší v Európe. Asi za polovičnú cenu ako v Česku. Ibaže ukrajinské mzdy sú podstatne nižšie. (ta, čtk)
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.