Eurokomisár Karel de Gucht, zodpovedný za rokovania o dohode o voľnom obchode, raz povedal, že on si drží mnoho myšlienok len v hlave. Reagoval na otázku, koľko toho Američania vedia vopred. Narážal na to, že z materiálov zverejnených Edwardom Snowdenom vyplýva, že USA odpočúvali svojich európskych partnerov. Aký to má vplyv na vzťahy Ameriky a Európy?
V niektorých krajinách stále prevláda predstava o nedostatku dôvery medzi nami. Ja si myslím, že postupne prekonávame túto fázu vo vzťahoch USA a Európskej únie. Veľmi vážne sa však zaoberám tým, ako to niektoré krajiny vnímajú. Hneď ako som prevzal svoj post v Bruseli, tak som z otázky ochrany dát urobil prioritu. Nedôvera vo vzťahoch totiž ovplyvňuje všetko, čo robíme. Či je to obchod, alebo ďalšie rokovania.
Ako to vyzerá v praxi?
Chcem dokončiť rokovania vo dvoch oblastiach. Prvou je takzvaný safe harbor. Ide o zlepšenie existujúceho legislatívneho rámca, ktorý umožňuje americkým a európskym spoločnostiam preniesť informácie o občanoch EÚ do Ameriky. Zvažujeme to tak, aby išlo o obdobu štandardov, ktorými únia chráni dáta obyvateľov. Blížime sa k dohode. V druhom prípade ide o už trojročné rokovania, ktoré sa týkajú využívania dát bezpečnostnými zložkami v USA a Európe. Americké ministerstvo spravodlivosti v júni oznámilo, že vláda chce už onedlho predložiť Kongresu zákon, podľa ktorého by mali európski občania rovnaké práva ako Američania. Teda aby sa mohli obrátiť na súdy USA na základe amerického zákona o ohrane súkromia. Je to kľúčové otázka. Mnoho europoslancov tvrdí, že občania EÚ sú diskriminovaní, lebo nemajú rovnaké práva ako Američania.
Obráti sa nemecká kancelárka Angela Merkelová na americký súd, keď ju odpočúvala NSA?
Nič také neočakávam. Je to však dôležitý signál, že meníme postupy, že počúvame a robíme pokroky. Verím, že sa dostávame za fázu nedôvery. Vládne len v niektorých krajinách, v niektorých častiach spoločnosti.
Ako sa konkrétne prejavuje táto nedôvera?
Nemôžem vám uviesť príklad. Cítim ju však v rokovaniach o obchode. Mnoho argumentov proti TTIP nemá žiadny základ v tom, o čom rokujeme. Ide o strach. O obavy Bruselu, veľkých projektov, vlád. Prejavuje sa v tom hnev z toho, čo spôsobila finančná kríza a úsporné opatrenia. A azda aj obavy z USA. Hovorím najmä o Nemecku. Argumenty proti TTIP sú emocionálne. Preto sa s nimi ťažko bojuje.
Skepticizmus k veľkým vládnym projektom je však celkom zdravý. A v Amerike s tým máte ešte väčšie skúsenosti ako my v Európe. Je celkom normálne, že ľudia argumentujú aj proti TTIP. Proces rokovaní nevnímajú ako transparentný, nevedia, k čomu dohoda dospeje.
Istá dávka skepticizmu je normálna, prirodzená a potrebujeme ju. A podľa mňa sme v rokovaniach transparentní. Hoci uznávam, že nie všetci s tým súhlasia. V súvislosti s rokovaniami o TTIP však môžem povedať, že sú najotvorenejšie v histórii akýchkoľvek obchodných rokovaní. Pozrite sa na množstvo stretnutí, ktoré absolvovali zainteresované strany, a dokumenty o TTIP, ktoré sú prístupné. Je ich viac, ako je akýkoľvek bežný človek schopný prečítať. Odpovedáme teda na kritiku, že nie sme transparentní. Zdá sa však, že naši odporcovia niekedy nechcú počúvať.
Prečo si to myslíte?
Zoberte si mýtus o tom, že TTIP zníži štandardy, ktoré v EÚ máte. Najmä čo sa týka ochrany potravín. Nedá sa ani zrátať, koľko ráz sme opakovali, že sa to nestane. Povedal to americký prezident, predseda Európskej komisie, hlavní vyjednávači na oboch stranách. Ľudia však nechcú počúvať. Opakujú mýty ako, že budeme privatizovať verejné služby.
Čo mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi a investormi (ISDS)? Ten podľa kritikov môže viesť k tomu, že štát stratí kontrolu nad niektorými regulačnými rozhodnutiami.
Pracoval som ako právnik v oblasti medzinárodného arbitračného práva. Takže som o mechanizme urovnávania sporov vedel niečo ešte predtým, ako sa stal tento pojem veľmi populárnym. Používa sa ako príklad toho, ako podkopať právo štátu regulovať veci v prospech občanov. Nie je to však vôbec pravda.
Z ISDS by to mohlo vyplývať.
Keď sa pozriete na históriu použitia ISDS, nie je pravda, že spory vyhráva investor. Obyčajne je víťazom štát. Aj v prípadoch, keď vyhrá investor, nezíska všetko, čo chce. Kritici stále rozprávajú o nemeckom prípade spoločnosti Vattenfall, ako o príklade, keď investor žaluje krajinu za rozhodnutie o zastavení využívania jadrovej energie. Málokedy sa však spomenie jednoduchý fakt. Ešte nepoznáme rozhodnutie v tomto prípade.
Bude ISDS v dohode o voľnom obchode?
Podľa nás je to dôležité. Bolo to súčasťou mandátu, ktorý Európska rada dala Európskej komisii pred rokovaniami. Mali by sme si uvedomiť aj to, že keď nebude mechanizmu v TTIP, nepresadíme ISDS ani do budúcich dohôd napríklad s Čínou. Kritikom hovorím, aby s nami spolupracovali a zlepšili fungovanie ISDS.
Aký bude mať TTIP geopolitický dosah?
Nemám rád, keď sa v súvislosti s dohodou používa prirovnanie, že to bude ako ekonomické NATO. TTIP nie je proti nikomu. Dohoda však bude mať geopolitický dosah. Nie je to len o vytváraní pracovných miest a hospodárskom o raste, ale aj o nastavení pravidiel pre globálny obchod v 21. storočí. Máme pred sebou len istý čas, kým rozvíjajúce sa krajiny nastavia svoje pravidlá, ktoré môžu byť veľmi odlišné od našich.
Nie sú však Číňania, Rusi či Brazílčania nervózni z toho, že EÚ a Amerika budujú niečo, čo ich ovplyvní? Aj geopoliticky.
Nemali by byť a nemyslím si, že sú. Aj tieto krajiny môžu získať z nastavenia štandardov vo svetovom obchode. Ako? Ich vývozcovia sa budú musieť prispôsobiť len jednému štandardu. A pre exportérov to znamená zníženie nákladov. TTIP bude mať preto aj mnoho pozitívnych efektov na tretie krajiny.