José Manuel Barroso (58) však zajtra po desiatich rokoch končí ako predseda Európskej komisie (EK). Od 1. novembra ho nahradí Luxemburčan Jean-Claude Juncker (59).
Barroso I. a II.
Šéfom eurokomisie sa stal Barroso 22. novembra 2004. Jeho druhá EK začala pracovať vo februári 2010. V roku 2004 sa portugalský expremiér Barroso dostal na čelo eurokomisie ako prekvapujúci kandidát, ktorý nikomu neprekážal. O päť rokov neskôr už nemal vážnejšieho súpera. Najmä po voľbách do Európskeho parlamentu a víťazstve ľudovcov, ku ktorým patrí. Včera posledný raz viedol zasadnutie Európskej komisie.
"Veľa som sa naučil a sú mnohé veci, ktoré by som urobil inak,“ povedal o svojich desiatich rokoch Barroso v rozhovore pre stránku Európskej komisie. "Pri všetkom, čo sme robili, sme konali s najlepšími úmyslami a predkladali sme správne návrhy založené na informáciách, ktoré sme mali vtedy k dispozícii. Ak sa pozrieme späť a zistíme, že nie všetky bolo možné uviesť do praxe, nemôžem byť za to zodpovedný. Populisti hovoria, že Európska komisia rozhoduje o všetkom v Bruseli, ale nie je to tak. Myslím, že to, čo sme urobili, bolo v zásade dobré a stojím si za tým,“ vyhlásil odchádzajúci šéf eurokomisie.
Barroso tvrdí, že Európska únia je silnejšia, ako bola pred krízou. Pre agentúru Reuters to ilustroval na príklade a pripomenul, že vyhliadky boli veľmi zlé. V júli 2012 sa na vrchole finančnej krízy Barroso stretol s hlavnými ekonómami európskych a amerických bánk.
"Položil som im dve otázky. Prvú: Koľkí z vás si myslia, že Grécko bude ešte koncom roka členom eurozóny. Všetci, okrem jedného, odpovedali, že nebude. Potom som sa spýtal, či eurozóna prežije v súčasnej forme. Bolo to 50 na 50,“ opísal ťažkú situáciu Barroso.
Pravda je, že Grécko je stále súčasťou eurozóny a tá sa nerozpadla. Experti však predsa pochybujú o Barrosovom tvrdení, že EÚ je silnejšia ako pred krízou.
"Problémy sa neskončili,“ povedal pre Pravdu Aldis Austers z lotyšského Inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Podarilo sa zabezpečiť fiškálnu disciplínu. Európa však stále nemá nástroje, ako zabezpečiť primeraný rast pre všetkých. Na jej periférii trpia krajiny nedostatkom investícií,“ tvrdí odborník na európsku ekonomiku.
"Keď Barroso súkromne vníma Európsku únii ako silnejšiu, nemôžem mu tento pohľad uprieť. Ak sa však pozrieme na to, čo to skutočne znamená, jeho vyhlásenie vyznieva skôr ako zbožné želanie alebo ako snaha zanechať istý odkaz,“ reagovala pre Pravdu aj Anna Visviziová z Americkej vysokej školy v Aténach.
"Povedali by to však aj európske štáty, ktoré stále majú ekonomické problémy? Posilnila pozíciu EÚ nejasná odpoveď na jednoznačné porušenia medzinárodného práva ruským prezidentom Vladimirom Putinom? Aby sme boli spravodliví, Barroso pripomína Nobelovu cenu za mier, ktorú únia získala v roku 2012. Stačí to však na vyváženie? Napĺňa to investorov, občanov a politikov inšpiráciou a dôverou v európsku budúcnosť. Pochybujem o tom,“ uviedla expertka na EÚ.
Junckerova komisia
O tom, čo bude ďalej Barroso robiť, sa už úspešne špekuluje. Zatiaľ je len jasné, že by mal vyučovať na univerzite. Včera počas záverečnej tlačovej konferencie uviedol, že netúži byť generálnym tajomníkom OSN. Jeho meno sa však v Portugalsku spomína v súvislosti s postom prezidenta. Barroso symbolicky odovzdáva kreslo predsedu Európskej komisie Junckerovi. "Nová EK vedená mojím dobrým a dlhoročným priateľom preberie úrad. Želám mu, jeho tímu a všetkým vám, dámy a páni, všetko dobré,“ vyhlásil včera Barroso.
Pod Junckerovým vedením zaznamená eurokomisia viaceré zmeny. Z Barrosovho tímu pokračujú pod Luxemburčanom len šiesti eurokomisári. Medzi nimi aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. Na starosti bude mať energetickú úniu. Novinkou EK sú projektové tímy. Podpredsedovia komisie budú mať pod sebou ďalších eurokomisárov. Ako však celý systém bude fungovať, ešte nie je jednoznačné.
"Ide o veľkú novinku,“ priznal pre Pravdu aj Šefčovič. "Podpredsedovia by mali mať špeciálne postavenie v tom, že šéf EK na nich deleguje časť právomocí. Budú to aj podpredsedovia, ktorí rozhodnú o tom, na čom sa bude v komisii pracovať. Čo pôjde do legislatívneho plánu, čo sa zaradí do agendy kolégia komisie. Budú koordinovať návrhy od ich vzniku,“ povedal Šefčovič.
"Nie je jasné, ako bude nový tím pracovať,“ myslí si Paul Ivan z bruselského Centra pre európske politické štúdie. "V praxi môže byť rozdiel medzi bežným eurokomisárom a podpredsedom EK menší, ako sa javí. Niektorí členovia komisie budú len ťažko akceptovať koordináciu od iných,“ povedal pre Pravdu Ivan.