Štokholm, ktorý dúfa, že tento krok ukáže cestu aj ostatným krajinám v Európskej únii, o svojom úmysle informoval Izraelčanov už v stredu.
Švédska ministerka zahraničia Margot Wallströmová vyhlásila, že jej krajina Palestínu uznáva, pretože tam „existuje, územie, národ a vláda“. Priznala, že ide o netypický prípad, ale prirovnala krok svojej vlády k postupu Švédska v prípade Chorvátska alebo Kosova, ktoré tiež uznalo, aj keď tamojšie vlády svojho času kontrolovali len časť územia.
"Ide o významný krok, ktorý potvrdzuje právo Palestínčanov na sebaurčenie. Je to príspevok k lepšej budúcnosti regiónu, poznačeného ničením, frustráciou a zablokovanými mierovými rozhovormi. Niekomu sa bude zdať, že toto rozhodnutie je predčasné. Ja sa obávam, že prichádza príliš neskoro, "napísala Wallströmová v článku, ktorý zverejnil denník Dagens Nyheter.
Abbás vyzval ďalšie krajiny, aby Švédsko nasledovali
Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás rozhodnutie Švédska privítal a vyzval ďalšie krajiny, aby švédsky príklad nasledovali. „Pán Abbás žiada všetky štáty, ktoré ešte váhajú, aby po vzore Švédska uznali naše právo na nezávislý štát v hraniciach pred rokom 1967 as východným Jeruzalemom ako hlavným mestom,“ citoval Abbása jeho hovorca Nabil abú Rudajná. Hranice z roku 1967 zahŕňajú Západný breh Jordánu a pásmo Gazy, teda územia, ktoré Izrael vtedy obsadil počas vojnového konfliktu.
Izraelský minister zahraničia Avigdor Lieberman vyhlásil, že toto „nešťastné rozhodnutie len posilní radikálnych a neústupných Palestínčanov“. „Švédska vláda musí pochopiť, že vzťahy na Blízkom východe sú komplikovanejšie ako nábytok obchodného domu IKEA, ktorý si zostavíte sami doma. Mala by konať zodpovedne a citlivo,“ povedal.
Palestínčania chcú mať štát na Západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Hlavným mestom má byť východný Jeruzalem. Z doterajších kôl mierových rozhovorov však zatiaľ nevzišla dohoda nielen o hranici, ale ani o Jeruzaleme. Izrael navyše na západnom brehu rozširuje židovské osady a presadzuje nedeliteľnosť Jeruzalema.
Wallströmová oznámila, že Švédsko chce ukázať cestu ďalším krajinám, ale špecialista na izraelsko-palestínske vzťahy Michaël Schulz z univerzity v Göteborgu povedal, že nedokáže odhadnúť, či nejaké krajiny Švédsko napodobnia. „Aby EÚ uznala Palestínu, museli by sa dohodnúť všetci členovia, a to nie je pravdepodobné,“ dodal.
Analytik: Uznaná entita nemá štátne hranice
V parlamente čelila Wallströmová kritike, že sa vláda snaží poslancov obísť. Analytik Per Jönsson nevidí nič neobvyklé na tom, že takéto rozhodnutie prijme vláda, ale zdôrazňuje, že je nezvyčajné uznať štát, ktorého vláda nemá plnú kontrolu nad svojím územím. „Entita, ktorú (švédska) vláda uznáva ako štát, nemá žiadne hranice,“ uviedol.
Československá vláda s vyhlásením palestínskeho štátu súhlasila v roku 1988, keď Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) vyhlásila na okupovaných územiach nezávislý palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalem. Uznala tým tiež existenciu Izraela. Podobne vtedy postupovali aj niektoré ďalšie štáty strednej a východnej Európy, ktoré patrili k východnému bloku. Pred svojím vstupom do EÚ napríklad Palestínu uznali aj Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Malta a Cyprus.
Palestínska samospráva tvrdí, že Palestínu už uznalo vyše 130 krajín, a to keď v roku 2012 hlasovali vo Valnom zhromaždení OSN o zvýšení štatútu Palestíny z pozorovateľskej entity na pozorovateľský štát. Česko ako jediná európska krajina hlasovala proti, z neeurópskych boli proti USA, Kanada a tiež Izrael.
EÚ v roku 2012 nehlasovala jednotne, z vtedajších členských krajín bolo za 14 členov, ale 12 bolo medzi 41 krajinami, ktoré sa zdržali. Patrila k ním napríklad Veľká Británia a Nemecko.