Prišiel dobrovoľne. Zbalil si kufor a na belehradskom letisku sa so svojimi stúpencami lúčil: „Berte to tak, že idem na služobnú cestu.“ Odvtedy uplynulo jedenásť a pol roka. A Šešelj (60), stále neodsúdený, sa vracia domov.
Haagsky tribunál ho pustil dočasne na slobodu zo zdravotných dôvodov. Šešelj má rakovinu, nedávno mu zistili metastázy na pečeni. Srbské médiá ironizujú, že zdravý zjavne nie je ani tribunál OSN, keď ho od februára 2003 bez rozsudku držal vo väzbe. „Toto rozhodnutie je predovšetkým motivované zámerom tribunálu vybŕdnuť zo situácie, do ktorej sám upadol pre neprimerane dlhý proces,“ povedal podľa portálu B92 vicepremiér Rasim Ljajič, ktorý v srbskej vláde zodpovedá za spoluprácu s Haagom.
Šešelj smiešne račkuje, ale keď sa rozohní, slová z úst vystreľuje ako zo samopalu. Hoci vlastnými rukami nikdy nikoho nezabil, nanajvýš so zbraňou zapózoval fotografom, po jeho vášnivých prejavoch zostali v Chorvátsku i jeho rodnej Bosne kopce mŕtvol. Násilie proti Nesrbom tento vojnový štváč nielen podnecoval, ale aj riadil.
Jeho polovojenské tlupy četnikov a bielych orlov terorizovali civilné obyvateľstvo v Chorvátsku, Bosne, Kosove i vo Vojvodine. Chorvátom hrozil, že jeho dobrovoľníci im budú vyškrabávať oči hrdzavými lyžicami. „Ani jeden ustašovec nesmie toto mesto opustiť živý,“ povzbudzoval svojich chlapcov, keď ich na jeseň 1991 prišiel za dobrú prácu poklepať po pleci do dobytého Vukovaru. Tí vzápätí odviedli z nemocnice vyše dvesto ranených chorvátskych bojovníkov a na neďalekej farme ich zmasakrovali.
Žalobca v Haagu pre Šešelja žiadal 28 rokov väzenia. Obžalovaný, ktorý sa sám obhajoval, však hladovkami a inými obštrukciami dokázal využiť slabé miesta zdĺhavého súdu. Keď už pred rokom mal konečne padnúť verdikt, Šešelj využil chybu jedného zo sudcov a dosiahol jeho odvolanie pre zaujatosť. Nový sudca si prípad stále nestihol naštudovať.
A tak v obave, aby po niekdajšom šéfovi belehradského režimu Slobodanovi Miloševičovi nezomrel vo väzbe formálne nevinný ďalší z kľúčových obžalovaných, tribunál povolil, že si na rozsudok môže počkať na slobode.
Hoci nálady v Srbsku už dávno nie sú také, ako keď Šešeljovi radikáli boli najsilnejšou stranou, v Belehrade zavládlo vzrušenie. „Keď prídem do Srbska, nebudem sa zaoberať svojím liečením, sústredím sa na pomstu,“ odkázal podľa denníka Blic svojim protivníkom. Medzi nich dnes už patria aj prezident Tomislav Nikolič a premiér Aleksandar Vučič, niekdajší Šešeljovi spolustraníci, ktorí v roku 2008 opustili rady radikálov a ultranacionalistickú agendu nahradili proeurópskou.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.