Minister z Prištiny: Srbsko akceptovalo nezávislú politickú existenciu Kosova

V Belehrade bol po 25 rokoch. Enver Hoxhaj sa stal v októbri prvým ministrom zahraničných vecí Kosova, ktorý navštívil Srbsko od vyhlásenie samostatnosti. "Za posledné tri roky sme sa vedome snažili ukázať Balkánu, čo sa dá dokázať,“ verí v zlepšené vzťahy medzi Belehradom a Prištinou Hoxhaj. Do Kosova pozve svojho srbského kolegu Ivicu Dačiča. Samostatnosť Prištiny momentálne uznáva 110 štátov, Slovensko medzi nimi nie je. Hoxhaj navštívil Bratislavu v súvislosti so stretnutím visegrádskej štvorky s predstaviteľmi západného Balkánu.

11.11.2014 11:03
Enver Hoxhaj Foto: ,
Kosovský minister zahraničných vecí Enver Hoxhaj
debata (2)

Navštíviť Srbsko ako kosovský minister zahraničných vecí bolo historickým momentom. Čo sa však podarilo dosiahnuť na stretnutiach? Keby Belehrad a Priština nezačali v roku 2011 dialóg, nedopracovali by sme sa k Bruselskej dohode v roku 2013. Bez toho by som nemohol navštíviť Srbsko. Je to dôkaz, že vzťahy medzi Prištinou a Belehradom sa zlepšili. Srbsko organizovalo konferenciu, na ktorej boli šéfovia diplomacie z krajín regiónu. Prítomnosť kosovského ministra zahraničných vecí sa vnímala ako prirodzený krok. Okrem toho srbský premiér Aleksandar Vučič a šéf diplomacie Ivica Dačič sa snažia posunúť Srbsko smerom k Európskej únii. Chápu, že na to je potrebná aj normalizácia vzťahov s Prištinou.

Ako sa zlepšili vzťahy s Belehradom? Srbsko akceptovalo politickú existenciu Kosova ako nezávislého štátu. Netvrdím tým, že Belehrad uznal Kosovo. Akceptuje však politickú realitu. V súvislosti s tým vnímam aj svoju návštevu Belehradu. Bolo to neformálne stretnutie. Dostal som však pozvánku ako všetci ostatní. Mal som celkom úspešné dvojstranné stretnutie s podpredsedom vlády a so šéfom diplomacie Dačičom.

Mali ste pre Belehrad nejaký odkaz? Chceme pokračovať v dialógu a budeme v ňom pokračovať. Dialóg však nemôže trvať donekonečna. Musí niekam viesť. Predtým, ako sa Srbsko stane členom EÚ, má s nami dosiahnuť právne záväznú dohodu o vzťahoch. To je termín, ktorý používa únia. Kosovo chce so Srbskom mierovú zmluvu, ktorá raz a navždy uzavrie zlú kapitolu storočného konfliktu. Mala by viesť k uznaniu Kosova ako suverénneho a nezávislého štátu a k nášmu prijatiu do medzinárodných organizáciu vrátane OSN a vytvoreniu diplomatických vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Okrem technického dialógu a dialógu na najvyššej úrovni potrebujú Srbsko a Kosovo aj tretí typ dialógu.

Aký? Medzi našimi spoločnosťami. Je to úloha pre médiá, občiansku spoločnosť, vzdelávacie inštitúcie či kultúrne elity na oboch stranách. Mali by sa podieľať na zlepšení vzťahov, hľadaní porozumenia a zmierení.

Príde po vašej návšteve Belehradu do Prištiny srbský kolega Dačič? Dohodli sme sa, že najbližšia konferencia bude v Kosove. Mala by sa konať v najbližších šiestich mesiacoch. Pozvem podpredsedu vlády Dačiča rovnako, ako on pozval mňa. Mohol by však navštíviť Kosovo ako predstaviteľ Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE), ktorej bude Srbsko predsedať. Počul som, že plánuje cesty po regióne. Mohol by prísť aj do Kosova. Bude vítaný.

Keď hovoríme o storočnom konflikte, nedávnom sme boli svedkami futbalového zápasu medzi Srbskom a Albánskom, ktorý prerástol do násilností. Albánsky premiér preto aj odložil návštevu Srbska. Nemali by sme dovoliť, aby podobné udalosti ovplyvnili agendu na politickej úrovni. Mali by sa tým zaoberať športové asociácie. Okrem toho však musím povedať, že mnoho ľudí na zápase kričalo: Zabite Albáncov. Práve preto potrebujeme tretí typ dialógu, ktorý som spomínal. Nejde len o proces znormalizovania medzištátnych vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Ale zmenu toho, ako sa vnímame. Nielen Srbi a Kosovčania, ale aj Albánci a Srbi. Proces zmierenia medzi nimi je mimoriadne potrebný. Ale týka sa to aj iných prípadov v rámci západného Balkánu a bývalej Juhoslávie. Stále vidíme nepochopenie, ktoré vyplýva z toho, ako sa navzájom vnímame.

Môžu viesť zlepšené vzťahy medzi Srbskom a Kosovom k prehĺbeniu procesu zmierenia na Balkáne? Za posledné tri roky sme sa vedome snažili ukázať Balkánu, čo sa dá dokázať. Začali sme dialóg so Srbskom. Mnohí v Kosove boli proti tomu. Dá sa povedať, že málokto to podporoval. Nemohli sme zmeniť históriu, môžeme však zmeniť budúcnosť. Dosiahli sme dohodu, ktorá je životne dôležitá pre Kosovo. Chceme však, aby to bol aj príklad, ako sú Priština a Belehrad, ktoré zažili krvavý konflikt, schopné sedieť za jedným stolom. Premiér Hashim Thaçi založil Kosovskú oslobodzovaciu armádu. Ivica Dačič bol hovorcom Slobodana Miloševiča. Boli však schopní dosiahnuť dohodu. Ak to dokázali oni, prečo by to nevedel niekto v Bosne a Banja Luke? Prečo by sa nedal vyriešiť problém pomenovania štátu, ktorý rozdeľuje Skopje a Atény?

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Kosovo #Enver Hoxhaj