Ukrajina si pripomína výročie Majdanu

Bolo to v súvislosti s rozhodnutím prezidenta Petra Porošenka vyhlásiť 21. november za deň výročia začiatku protivládnych demonštrácií na kyjevskom Námestí nezávislosti.

„Udalosti, ktoré sa na Ukrajine začali v novembri 2013, boli revolúciou dôstojnosti. Bola to mimoriadne ťažká skúška pre Ukrajinu, keď ukrajinský ľud preukázal svoju európskosť, dôstojnosť a túžbu po slobode,“ citovali agentúry v súvislosti s rozhodnutím hlavy štátu.

Spomínať áno, ale je vlastne čo oslavovať? Kladie si dnes otázku čoraz viac Ukrajincov, pre ktorých bolo pôvodným spúšťačom odporu a neskôr štátneho prevratu rozhodnutie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča pozastaviť podpis asociačnej dohody s EÚ ako nevyváženého dokumentu. Výsledkom je dodnes trvajúca občianska vojna na juhovýchode krajiny, pokračujúci pokles životnej úrovne obyvateľstva, ako aj výkonu ekonomiky.

Zatiaľ čo hlavne na západe Ukrajiny, ale čiastočne i v strede a na severe, si dnešný deň pripomínajú ako sviatok, určite tak neurobí veľká časť Donbasu, ktorý sa stal miestom ozbrojenej konfrontácie. Podľa OSN si doteraz vyžiadala viac ako 4-tisíc životov a zranenie utrpelo vyše 9-tisíc Ukrajincov, vrátane civilistov.

Aj vo štvrtok bolo počuť streľbu a explózie nielen v Donecku a jeho okolí. Terčom útoku sa stala aj skupina vozidiel pozorovateľskej misie OBSE. Ako informovali agentúry, dostala sa pod paľbu uniformovaných ozbrojencov. Ide o oblasť kontrolovanú armádou, ale Kyjev vzápätí poprel, že by útok bol dielom vojakov.

„Je to jedna z provokácií, pred ktorými opakovane varujeme,“ cituje agentúra UNIAN reakciu Andrija Lysenka, hovorcu armádnej skupiny operujúcej na juhovýchode Ukrajiny, na incident, pri ktorom nebol nik zranený. Podľa Lysenka vraj povstalci často umiestňujú na bojovú techniku znaky ukrajinskej armády. Reagoval tak na streľbu z neznámeho vozidla. Nevysvetlil však, ako sa separatisti dostali na miesta, ktoré kontroluje armáda.

Je tu však ešte jedno možné vysvetlenie. Nie je tajomstvom, že súčasťou tzv. protiteroristickej operácie sú aj dobrovoľnícke prápory, ktoré odmietajú podrobiť sa armádnemu veleniu a konajú často na vlastnú päsť. Väčšinou sú sponzorované ukrajinskými oligarchami. Podľa viacerých pozorovateľov dobrovoľníci svojím konaním často robia „medvediu službu“ Kyjevu. Vládna moc sa ich usiluje začleniť do armádnych zložiek alebo pod krídla ministerstva vnútra. Zatiaľ bez úspechu. Nie je dokonca vylúčené, že „najneposlušnejšie“ prápory rozpustia. Najmä tie, ktoré sa otvorene vyhrážajú návratom do Kyjeva a novým štátnym prevratom.

„Dobrovoľnícke prápory, ktoré sa zúčastňujú na operácii v Donbase, musia prejsť pod velenie armády. So všetkým, čo k tomu patrí – teda zabezpečenie, ale aj podriadenie,“ radil Kyjevu v súvislosti s ďalším osudom 39 práporov v rozhovore pre ukrajinskú televíziu TCH aj Philip Karber, americký vojenský odborník. Tým skôr, že podľa niektorých ukrajinských zdrojov „pestré zloženie“ práporov hrozí tým, že sa napokon zmenia na nekontrolovateľné malé súkromné armády.