Veď sme na hranici, ktorá bola ešte pred 25 rokmi jediným miestom, kde priamo susedila západoeurópska krajina Severoatlantickej aliancie so Sovietskym zväzom. A dnes sa sem opäť s nárastom napätia medzi Ruskom a Západom upiera pozornosť. Je to nórsko-ruská hranica, ďaleko na severe Európy.
Na jednej strane je Nikeľ. S viac ako 12-tisíc obyvateľmi je to ruské banícko-robotnícke mestečko, kde námestiu pred kultúrnym domom dominuje socha Vladimíra Iľjiča Lenina. Na druhej strane hranice je nórsky Kirkenes. Približne triapoltisícové mestečko leží na brehu fjordu Bøkfjorden.
Hranica nemá byť múr
Hoci to bola hranica studenej vojny a lemuje ju plot s ostnatým drôtom, pre Nórov v Kirkenese je Rusko najbližšie. Presnejšie povedané, Nikeľ je pre Kirkenes najbližšie mesto. Po ceste je to menej ako 60 kilometrov. Najbližšie mestá v Nórsku či vo Fínsku sú od Kirkenesu vzdialené viac ako 250 kilometrov.
"Hranica sa nikdy nesmie stať uzavretým múrom, cez ktorý ľudia nemôžu cestovať a objavovať susedné oblasti a navštevovať ľudí,“ hovorí Pia Svensgaardová, šéfka Nórskeho Barentsovho sekretariátu, ktorý sídli v Kirkenese. Táto organizácia viac ako 21 rokov podporuje nórsko-ruskú spoluprácu. Výsledkom je štyritisíc projektov, ktoré spájajú ľudí na oboch stranách hranice.
Začiatkom novembra sa v Nikli a Kirkenese konalo piate Fórum pre cezhraničnú spoluprácu v širšej Európe. Ročne nórsko-ruskou hranicou, ktorá je aj hranicou schengenského priestoru, prejde viac ako 200-tisíc ľudí. Je to obrovská zmena. Ešte v roku 1989 to bolo len niekoľko tisíc cestujúcich. "Názvy ulíc máme po rusky aj po nórsky. V reštauráciách je jedálny lístok v ruštine a nórčine. Je to pre nás kľúčová spolupráca,“ hovorí Irina Neverovová, šéfka Pečenského okresu, do ktorého patrí aj Nikeľ. "Boli by sme však radi, keby sa Nóri nezastavili len na ruských čerpacích staniciach,“ dodáva Neverovová.
V skutočnosti to s nórskymi názvami ulíc v Nikli nie je až také slávne. Sú to skôr rusko-anglické nápisy. Napríklad Mierová ulica je označené ako Mira Street. Z ruského mir (svet) a anglického street (ulica).
Lacný benzín
No čo sa týka čerpacích staníc, je pravda, že pre Nórov sú ceny benzínu v Rusku obrovským lákadlom. Zvýraznilo sa to ešte pre padajúci kurz rubľa v súvislosti so sankciami Západu proti Moskve pre jej kroky na Ukrajine.
"Benzín na ruskej strane je oveľa lacnejší,“ vysvetľuje aj Cecilie Hansenová, starostka samosprávnej oblasti Sør-Varanger, ktorej administratívnym centrom je Kirkenes. "U nás je to asi 15 korún (približne 1,77 eura). Na ruskej strane asi päť až šesť nórskych korún (asi 60 až 70 centov),“ hovorí Hansenová.
Ekonomickej spolupráci nahráva malý pohraničný styk. Obyvatelia regiónov na oboch stranách hranice môžu cestovať do vzdialenosti 30 kilometrov v druhom štáte. "Musíte žiť niekoľko rokov v prihraničnej oblasti, dostanete zelenú kartu. Potom môžete cestovať bez víz a zostať v zahraničí dva týždne,“ uviedla starostka.
Hansenová vysvetľuje, že spolupráca medzi ľuďmi v oboch krajinách má históriu ešte v časoch, keď žiadna hranica neexistovala. "Obchodovali sme, vymieňali sme si skúsenosti, milovali sa. Keď prišla studená vojna, hranica sa zatvorila. Teraz však máme mnoho projektov spolupráce. V oblasti kultúry, športu, vedy. Postupne sa rozvíja ekonomika či environmentálne projekty. Stretávam sa s kolegami z Pečenskej oblasti raz za mesiac,“ povedala starostka.
Aj na cezhraničnú spoluprácu však doliehajú ozveny medzinárodnej situácie a ekonomických sankcií. Zákaz dovozu potravín zo Západu do Ruska, však, zdá sa, prispel k tomu, že Rusi chodia viac nakupovať do Nórska.
"A nakupujú veľa. Nórski obchodníci teraz celkom dobre zarábajú,“ vyhlásila Hansenová.
Sankcie nezastavili ani vývoz morských špecialít. Október bol pre ich exportérov rekordným mesiacom. O 61 percent v porovnaní s októbrom 2013 však padol vývoz haringov.
Nórske ryby sa na ruský trh dostávajú cez krajiny ako Bielorusko. Problém sankcií sa ukázal, aj keď Rusko zistilo, že musí vyškrtnúť z protiopatrení lososy určené na chov. Tie sa totiž dovážajú z Nórska. Ruská rybárska únia varovala, že bez nich môže do roku 2016 zavrieť lososie farmy.
Slovenské fórum
Na budúci rok sa bude fórum o cezhraničnej spolupráci konať na Slovensku. Nie je to náhoda. Cez nórske granty išlo len do oblasti cezhraničnej spolupráce na Slovensku v rokoch 2009 až 2014 viac ako 12,7 milióna eur. Programovým partnerom týchto projektov je Nórsky Barentsov sekretariát. Ich cieľom je posilnenie slovensko-ukrajinskej spolupráce.
"Skúsenosti na nórsko-ruskej hranici a na slovensko-ukrajinskej sa dajú navzájom využiť,“ hovorí Vladimír Benč zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnej politiku, ktorá riešila cez fondy tri projekty. "My zaostávame v komunitnej spolupráci. Tu vidíme do nej veľké investície. My zase môžeme ponúknuť skúsenosti so schengenskou hranicou. V nórsko-ruskom pohraničí je to úplné iné, ako u nás. Rusi tu stále majú ploty. Záujem Nórov môže byť o slovenské skúsenosti. Aby začali budovať humánnu hranicu a nemali ostnaté ploty,“ vraví Benč.