Rozhovor s ním vznikol na Fóre pre cezhraničnú spoluprácu v širšej Európe, ktoré sa konalo v ruskom Nikli a nórskom Kirkenese. Stoltenbergov syn Jens sa nedávno stal generálnym tajomníkom NATO.
Sme na nórsko-ruskej hranici, čo je aj hranica Severoatlantickej aliancie a Ruska. Sme v situácii, keď je konflikt medzi Moskvou a NATO už niečo predstaviteľné, alebo takýto scenár neprichádza do úvahy? Neprichádza do úvahy. Nie je to ani v záujme Ruska, ani v záujme Rusov a nie je to ani v našom záujme. Keď sa na to pozriem nórskym pohľadom, nikdy sme neviedli ozbrojený konflikt s naším veľkým susedom. Ani s cárskym Ruskom, ani so Sovietskym zväzom, ani so súčasným Ruskom. Myslím si, že je dôležité, aby malé krajiny veľmi dobre plánovali zahraničnú politiku. Čím ste menší, tým viac zahraničnej politiky potrebujete.
Je možné poučiť sa z nórskej zahraničnej politiky v čase napätých vzťahov medzi Západom a Ruskom a v čase konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou?
Dá sa z nej poučiť v tom zmysle, že na pokojných vzťahoch so susedmi musíte pracovať každučký deň. Špeciálne, keď ide o veľkú mocnosť. Táto snaha sa musí týkať generácií. Nemôžem však dávať rady Ukrajine, čo sa týka zahraničnej politiky. Nórsko tiež susedí s Ruskom. História našich vzťahov sa však líši od ukrajinských dejín. A história je veľmi dôležitá, čo sa týka formovania zahraničnej politiky.
Hovoríte, že konflikt nie je v záujme nikoho. Čo je v záujme Ruska?
V záujme Ruska by bolo pochopiť, že môže byť veľkou mocnosťou bez toho, aby získalo nové územie. Alebo staronové územie. Sila krajiny by mala byť založená na iných faktoroch, ako na rozpútaní konfliktu, využití vojny. Dobre fungujúca ekonomika je pravdepodobne jedným z najlepších spôsobov, ako v dnešnom svete ukázať, že ste mocnosťou.
Moskva si vzala Krym. Západ tvrdí, že Kremeľ sa podieľa na vojenskej destabilizácii východnej Ukrajiny. Takže sa dá súhlasiť s tým, že vojna nemá byť nástrojom moci, ale nezdá, sa že by to fungovalo.
Máte pravdu. To, čo Kremeľ teraz robí, môže posilniť pozíciu prezidenta Vladimira Putina v Rusku. Zdá sa, že veľká časť Rusov to vníma tak, že keď sa skončila studená vojna, oni prišli o moc. My sme oslavovali, oni cítili, že koniec Sovietskeho zväzu pre nich znamená aj menší vplyv vo svete. Chápem preto, čo si môže Putin myslieť. Neznamená to však, že použitie starých vojenských nástrojov je tou najlepšou stratégiou, ako získať moc. Základom toho, ako som už povedal, je fungujúca ekonomika. Platí to v celosvetovom kontexte.
Putinov imidž je poškodený na Západe. Novonastupujúce mocnosti ako Čína či Brazília však príliš netrápi, čo Rusko robí na Ukrajine.
Obe spomenuté krajiny však majú niečo spoločné. Snažia sa o ekonomický rozvoj.
Kto teda Putina presvedčí. Nórsko?
Putin je inteligentný človek. Znamená to, že sám pochopí, čo má robiť. Nemyslím si, že je niekto, kto by ho o tom musel presviedčať.
Kedy to však pochopí? Čo sa musí stať?
Možno, možno to budú ekonomické problémy, ktorým Rusko čelí. Dá sa povedať, že je to akési varovanie. Fungujúce hospodárstvo je pre ľudí najdôležitejšie. Putin sa predsa takto dostal k moci.
Zlepšil stav ruskej ekonomiky.
Presne tak. Dúfam, že nechce používať silu len preto, že môže.
Ak sa pozriete na reakciu Západu na kroky Ruska na Ukrajine, predovšetkým na sankcie, bolo správne takto reagovať, alebo vidíte aj isté nedostatky?
Naša reakcia je otázkou solidarity medzi demokratickými krajinami. Aby sme to dosiahli, jednoducho musíme reagovať, keď sme svedkami jednoznačného porušenia medzinárodného práva. To, čo sme urobili, bolo doteraz pomerne umiernené.
Takže sankcie pokladáte za nevyhnutné opatrenie?
Ako by som len tak mohol sedieť v pokojnom a bohatom Nórsku, a len tak sa sťažovať na sankcie? Najmä, keď sú reakciou na porušenie medzinárodného práva. To je pritom ten najlepší obranný systém pre všetky malé krajiny. Keď budeme akceptovať porušenie medzinárodného práva, dostávame naše malé štáty do problémov. Takže nemám žiadny problém so sankciami.
Na porušenie medzinárodného práva sa však sťažuje aj Rusko. Západu a špeciálne Spojeným štátom odkazuje, aby sa pozreli, čo urobili v Iraku či v Kosove.
Moja odpoveď Putinovi by bola, že som bol proti tomu, čo sa stalo v Iraku. Nie som už v pozícii, aby som ovplyvňoval rozhodnutia. Nikto sa ma nepýta na môj názor. Nebol som ani nadšený vývojom v Kosove. Nemyslím si, že to niekomu prospelo.
Bolo by dobré, keby Západ na ruské sťažnosti napríklad jasne odpovedal: V poriadku, vojna v Iraku bolo zlá.
Lenže Západ na to nemá jasný názor. To je jednoducho fakt. Nie je možné, aby to povedal celý Západ. Môžu to hovoriť jednotlivci. Mali by to byť Spojené štáty, ktoré to vyhlásia. Nemyslím si, že sa to stane. Ale poviem ešte niečo. Povedzme, že by som bol v čase vojny v Iraku ministrom zahraničných vecí. Pravda je taká, že neviem, či by sa niekto riadil mojím názorom. Ako minister zahraničných vecí ste zodpovedný za záujmy vašej krajiny. Nie je jednoduché postaviť sa veľmoci.
Keď sa vrátime na začiatok, ako by ste opísali rusko-nórske vzťahy. Na konferencii sa veľa hovorilo o bežných kontaktoch medzi ľuďmi. Znie to pekne…
Nielen to znie pekne. Je to pekné. Berme do úvahy, že napriek narastajúcemu napätiu vo svete máme uspokojivé vzťahy s Ruskom. Len nedávno sa tu konali oslavy oslobodenia počas druhej svetovej vojny. S ruskou účasťou.