Hladomor zasiahol krajinu aj v obdobiach po oboch svetových vojnách, v rokoch 1921 až 1923 a 1946 až 1947.
Obetiam položil veniec pri pamätníku hladomoru aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý našiel historickú paralelu medzi hladomorom a súčasným konfliktom na východe Ukrajiny, keď v oboch prípadoch podľa neho išlo o nevyhlásenú vojnu.
Príjmy do štátnej pokladnice boli nadovšetko
Na začiatku 30. rokov minulého storočia zahubila milióny ľudí násilná konfiškácia úrody obilia, ktorej predajom chcel Stalinov režim vyrovnať klesajúce príjmy do štátnej pokladnice a zároveň financovať budovanie ťažkého priemyslu. Hladomor vyvolal sériu smrtiacich epidémií a spôsobil rozvrat spoločenských vzťahov.
Ľudia museli odovzdať komisárom režimu všetku svoju úrodu, vidiek obsadila Červená armáda, aby zabránila obyvateľom dedín hľadať obživu v mestách. Podľa dobových svedectiev vtedy dochádzalo dokonca k početným prípadom kanibalizmu.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Deň pamiatky obetí hladomoru si v sobotu pripomenuli obyvatelia prakticky všetkých väčších ukrajinských miest. Spomienkové akcie usporiadali nielen radnice vo Ľvove, Kyjeve alebo v Užhorode, ale i mestá na východe Ukrajiny, ktoré nie sú veľmi vzdialené od prebiehajúcich bojov. Na obete hladomoru spomínali Dnepropetrovsk, Charkov a Odesa, i niektoré mestá v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Porošenko prirovnal Stalinove praktiky k súčasnosti
Prezident Porošenko, sprevádzaný premiérom Arsenijom Jaceňukom a ďalšími členmi vlády, položil kyticu k pamätníku obetiam hladomoru. „Aj vtedy Ukrajina čelila nevyhlásenej, ale napriek tomu skutočnej vojne,“ vyhlásil Porošenko. „Zdá sa, že duchovní pohrobkovia Stalina, Kaganoviča a Postyševa (Stalinovi spolupracovníci považovaní za strojcov hladomoru) ešte neodišli na smetisko dejín,“ vyhlásil ukrajinský prezident, podľa ktorého sa v jeho krajine „opakujú zločinné praktiky z dôb hladomoru“.
Hodnotenie tragických rokov hladomoru je ďalším z mnohých citlivých bodov, ktoré dnes rozdeľujú Kyjev a Moskvu. Rusko nepopiera, že vinou Stalinovho režimu v medzivojnovom období zahynuli milióny ľudí. Výraz „genocída“, ktorý sa na Ukrajine používa, však Kremeľ odmieta s argumentom, že nešlo o plánované vyhladenie ukrajinského národa, pretože útlakom boľševikov vtedy trpeli všetky sovietske národy vrátane Rusov.
Tri významné výročia v jeden deň
Zhodou okolností si Ukrajinci teraz pripomínajú aj desiate výročie tzv. Oranžovej revolúcie, zápasu o budúce smerovanie krajiny, ktorý vyvolalo druhé kolo prezidentských volieb z 21. novembra 2004. Za víťaza kontroverzných volieb bol vyhlásený proruský Viktor Janukovyč, ale opozícia sa kvôli sfalšovaniu volieb vzbúrila a prezidentom sa nakoniec stal prozápadný politik Viktor Juščenko.
Foto: Reuters, Gleb Garanich
Víťazstvo reformistov sa však vtedy skončilo kolapsom a vnútornými spormi, ktoré po niekoľkých rokoch viedli k návratu proruského režimu. Mnohí kyjevskí komentátori preto výročie Oranžovej revolúcie interpretujú skôr ako varovanie pre dnešnú proeurópsku koalíciu, ktorá sa po februárovom prevrate a nedávnych voľbách na druhý raz pokúsi o priblíženie krajiny k západoeurópskym hodnotám.
Na sobotu tak pripadli hneď tri výročia významných ukrajinských udalostí. Uplynul totiž aj rok od zvolania prvej demonštrácie na kyjevskom námestí Majdan, ale toto výročie si Ukrajinci nejako výraznejšie nepripomínali.
Demonštráciu pred rokom zvolali deň po tom, čo Janukovyč oznámil, že nepodpíše plánovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou. Vlna mohutných protestov potom viedla až k pádu Janukovyčovho režimu a tiež k prudkému zhoršeniu ukrajinsko-ruských vzťahov.