Značnú pozornosť podľa agentúry BNS venuje dokument aj problémom energetickej bezpečnosti a európskym integračným cieľom Kyjeva.
„Vždy budeme podporovať ukrajinský ľud a jeho smerovanie,“ uviedla po rokovaní s Porošenkom litovská prezidentka. Oboch štátnikov spájajú problematické vzťahy s Moskvou. Ukrajina obviňuje Rusko z podpory donbaských separatistov, kým Grybauskaiteová v posledných dňoch spustila prudký diplomatický konflikt s Moskvou, keď Rusko označila za teroristický štát.
Podľa Porošenka pripravujú oba štáty vojenskú a technickú spoluprácu, ktorej súčasťou bude aj vojenská pomoc zo strany Litvy. „Dohodli sme sa na dodávkach prvkov konkrétnej výzbroje pre ukrajinské ozbrojené sily. Je to reálna pomoc,“ povedal Porošenko, neposkytol však žiadne ďalšie podrobnosti.
Nová koalícia má za cieľ vstup Ukrajiny do NATO
Rozšírenie vojenskej spolupráce potvrdila aj litovská prezidentka. „Litva je pripravená deliť sa s Ukrajinou o skúsenosti vo všetkých oblastiach vrátane vojenskej. Budeme Kyjev podporovať a zaistíme aj vojenský výcvik,“ uviedla Grybauskaiteová. „Ukrajina dostane všetku pomoc, akú sme schopní poskytnúť,“ odpovedala prezidentka na otázku, akých konkrétnych zbraní sa má budúca spolupráca týkať.
Predmetom diskusie bolo podľa Porošenka aj vzťah Ukrajiny s NATO. Nová ukrajinská koaličná vláda, ktorá má vzniknúť v priebehu niekoľkých dní, v programovom vyhlásení označuje vstup do aliancie za jeden zo svojich hlavných cieľov. Moskva však s takýmto krokom zásadne nesúhlasí, výhrady majú aj niektoré členské štáty NATO na čele s Nemeckom.
Porošenko po rokovaní s Grybauskaiteovou povedal, že účasť Ukrajiny vo vojenských blokoch je výlučná záležitosť ukrajinského ľudu a rozhodne o nej v referende. Ukrajine vraj bude trvať najmenej šesť rokov, kým sa jej ekonomika priblíži štandardom EÚ a jej ozbrojené sily štandardom NATO.