Ukrajinci chcú aj cudzincov

Poslanci v ukrajinskom parlamente vo štvrtok zvolili šéfa kabinetu aj predsedu parlamentu, ktorým sa podľa očakávania stal Volodymyr Hrojsman z Bloku Petra Porošenka. Stále sa však bojuje o kreslá vo vláde. Hlavne o post ministra vnútra.

28.11.2014 09:42
ukrajinský parlament Foto: ,
Novozvolení poslanci ukrajinského parlamentu spoločne čítali prísahu v prvý deň rokovania snemovne, aj keď podľa ústavy mal tak urobiť najstarší z nich. Niektorí prišli v uniformách dobrovoľných práporov bojujúcich na východe krajiny.
debata (17)

Staronový premiér Arsenij Jaceňuk by zloženie kabinetu mal podľa prezidenta Petra Porošenka oznámiť do budúceho pondelka. Hlasovaním sa štvrtkové rokovanie parlamentu skončilo. Podľa agentúry UNIAN Jaceňuk získal hlasy 341 poslancov z 390 zaregis­trovaných. V prípade šéfa snemovne Hrojsmana to bolo 359 zo 408 prítomných poslancov.

Podľa denníka Ukrajinskaja pravda, odvolávajúceho sa na zdroj z prezidentského bloku, má prezident Porošenko v pláne presadiť v parlamente zákon, podľa ktorého by sa členmi kabinetu mohli stať aj cudzinci. Konkrétnych kandidátov je vraj už niekoľko a „čaká sa iba na ich súhlas“.

„Ministrami sa môžu stať napríklad občania USA, Gruzínska, Nemecka, Poľska či Litvy. Povinná je znalosť angličtiny a absolvovanie previerky na detektore lži,“ cituje denník jedného z poslancov Bloku Petra Porošenka.

V pláne vládnej koalície je na obzore aj ďalšia ústavná zmena. Napríklad termín „ľudový poslanec“ má nahradiť „poslanec najvyššej rady“ alebo „člen parlamentu“.

„Korene pôvodného termínu pochádzajú ešte z tzv. ľudových čias sovietskej Ukrajiny. Najnovšie udalosti u nás však ukázali nielen rozpory, ale niekedy dokonca aj divokosť a cynizmus termínu. Najmä vtedy, keď poslanci podporili ruskú anexiu Krymu,“ myslí si Nikolaj Tomenko, poradca prezidenta Petra Porošenka a člen parlamentnej rovnomennej frakcie.

V súvislosti s úlohami, ktoré čakajú na poslancov, sa nielen v Kyjeve zoširoka diskutuje o zložení aj „životnosti“ snemovne. Hovorí sa, že vydrží nie viac ako dva roky.

„Parlament bude vojensko-revolučný, radikálny, spolitizovaný, aktívny. Je v ňom veľa politických i občianskych aktivistov, ale veľmi málo profesionálov v politickej a zákonodarnej oblasti,“ upozorňuje renomovaný ukrajinský politológ Vadim Karasjov. Podľa jeho kolegu Andreja Zolotarjova nový parlament sa stane miestom „vnútorného boja“ a nebude stabilizujúcim faktorom v krajine.

„Už pri delení rozpočtu pôjde poriadne do tuhého. Aj z toho možno očakávať, že v snemovni bude turbulentná atmosféra, a tak sa nesplní nádej, podľa ktorej nakoniec prinesie recept na ozdravenie hospodárstva,“ cituje Zolotarjova agentúra RIA Novosti.

Optimizmom neprekypuje ani politológ Vitalij Bala, ktorý nevylučuje, že nové zloženie snemovne nedokončí svoj mandát a dáva mu tak jeden až dva roky „života“.

„Povedal by som, že ide o prechodný parlament, ktorého životnosť bude určovať nálada v spoločnosti, vývoj udalostí v prvom rade v sociálno-ekonomickej oblasti,“ predpovedá Bala.

Parlamentná matematika

  • V snemovni je 423 poslancov z pôvodných 450. Prázdnych ostalo 27 kresiel vydelených pre poslancov z jednomandátových volebných obvodov, v ktorých sa nehlasovalo. O volebné právo tak prišli tri milióny ľudí na východe Ukrajiny a 1,8 milióna na Kryme.
  • Vládna koalícia má 302 poslancov z piatich strán. Teda bež šiestej, Opozičného bloku, ktorý sa tiež dostal do parlamentu.
  • Predsedami jednotlivých frakcií sú: Jurij Lucenko – Blok Petra Porošenka, Oleksandr Turčynov – Ľudový front, Julia Tymošenková – Baťkivščina, Oleh Bereziuk – Svojpomoc, Jurij Bojko – Opozičný blok, Oleh Ľaško – Radikálna strana. (TA)

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba