Čoskoro však prezidentská kancelária v Kyjeve informačnú „bombu“ dementovala s tým, že nič podobné sa nestalo a vraj „prezident Porošenko by to ani nedovolil“.
Vzápätí sa do víru zaručene nezaručených informácií dostalo aj Slovensko, ktoré je vraj pripravené ponúknuť odborníkov na prácu v ukrajinskej vláde. Podľa agentúry Ukrinform sa tak mal v Kyjeve vyjadriť slovenský veľvyslanec Juraj Siváček.
"Zrejme ide o nedorozumenie: veľvyslanec Siváček po prezentácii knihy o EÚ a európskej integrácii v Kyjeve reagoval na novinára z miestnej tlačovej agentúry Ukrinform. Konkrétne na otázku, či by Slovensko bolo ochotné podeliť sa so svojimi transformačnými skúsenosťami napríklad aj vyslaním svojich expertov do oblastí, ktoré by Ukrajina potrebovala na svoju transformáciu.
Veľvyslanec odpovedal, že slovenskí predstavitelia takúto pomoc Ukrajine opakovane ponúkli vo forme zdieľania skúseností z transformačných procesov, ktorými SR prešla, a to na rôznych úrovniach. V žiadnom prípade sa nehovorilo ani v otázke, ani v odpovedi o ponuke slovenských ministrov do novej ukrajinskej vlády," reagoval pre Pravdu Peter Susko, riaditeľ tlačového odboru na ministerstve zahraničných vecí.
Súčasná ukrajinská legislatíva navyše zakazuje obsadzovať cudzincami verejné, štátne funkcie. Práve kvôli tomu prezident Petro Porošenko plánuje zmenu v ukrajinskej ústave. Jurij Lucenko, pravá ruka prezidenta v Bloku Petra Porošenka, aj vo štvrtok potvrdil pre ukrajinské noviny Vesti, že existuje už zoznam ľudí, ktorí by sa v prípade schválenia zmeny v ústave mohli stať členmi kabinetu. V „hre“ sú podľa Lucenka odborníci z Gruzínska, Litvy, USA, Nemecka a vraj aj zo Slovenska. Vydelili im päť ministerských kresiel.
„Dôležité je, pozvať profesionálov, ktorí sa veľmi dobre orientujú v ukrajinských reáliách,“ povedal poslanec Oleksandr Černenko. Napríklad na ministerstvo vnútra by mal prísť autor „gruzínskeho zázraku“ v osobe bývalého generálneho prokurátora Zuraba Adeišviliho. Vo funkcii bol v rokoch 2004 až 2008.
Teda v čase, keď za podozrivých okolností zahynul premiér Zuraba Žvanija (2005) a keď pokojnú demonštráciu polícia brutálne rozohnala (2007) a asi 600 Gruzíncov utrpelo zranenie. A tak si viacerí kladú otázku, či Adeišviliho prípadné vymenovanie nesúvisí s možnou reprízou analogických scenárov. V takom prípade môžu podľa pozorovateľov Ukrajinci na ďalších päť rokov zabudnúť na demokraciu.
A v rezorte infraštruktúry očakávajú zase odborníka z Litvy. „Potrebujeme sa zorientovať v probléme korupcie, pochopiť, ako u nás funguje. Žiaľ, v prípade našej krajiny nemožno začať z iného konca,“ konštatoval Sergej Vysockij z Ľudového frontu staronového premiéra Arsenija Jaceňuka.
Niektorí pozorovatelia sa zhodli v názore, že Porošenkova iniciatíva obsadiť cudzincami ministerské kreslá sa môže realizovať nielen do šírky, ale aj do výšky. Podľa toho sa ukrajinským prezidentom veľmi ľahko vraj môže stať cudzinec.
Na Porošenkov plán už reagovala aj opozícia. „Prezident vyslal nielen signál, že stratil kontrolu nad krajinou a nezávislosťou, ale že nemá kvalifikovaných politikov,“ povedal pre ukrajinský portál Comments exposlanec Volodymyr Olejnik. Podľa neho sa Porošenko tak rozhodol na nátlak Západu po polročnom audite prostriedkov vydelených Kyjevu.
„Aj keď už teraz sú hlavne v silových rezortoch západní poradcovia, je otázne, či navrhovaná kádrová politika bude mať očakávaný efekt. Veď cudzinci, ktorí nemajú morálnu zodpovednosť pred Ukrajinou, budú konať v záujme svojich krajín. Napríklad v prípade vykupovania pozemkov či transportnej plynovej siete,“ upozornil Olejnik.