Budú mať svoj štát? Palestínčania sa blížia k cieľu

„O palestínskej otázke sa rokovalo aj v minulosti, ale novinkou je, že sa arabské štáty a Palestína rozhodli prostredníctvom Jordánska obrátiť na BR¤OSN s arabským návrhom rezolúcie,“ cituje Reuters šéfa ligy Nabíla Arabího.

Podľa viacerých zdrojov podstatou návrhu je požiadavka, aby Izrael opustil okupované palestínske územia do novembra 2016. Tel¤Aviv by mal Palestínčanom prenechať okrem západného brehu Jordánu a pásma Gazy aj východný Jeruzalem.

Nie je tajomstvom, že Izrael považuje podobné plány za ohrozenie svojej bezpečnosti. V tomto smere sa najviac spolieha na amerického strategického spojenca, ktorý vždy v prípade potreby zatiahol za „brzdu“ v podobe využitia práva veta. Izrael pritom na pozadí pokračujúcej okupácie, výstavby židovských osád na palestínskom území a negovania práva palestínskych utečencov na návrat trvá na uzavretí trvalej mierovej dohody s Ramalláhom. Volá po nej aj šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.

„Výsledkom úsilia únie v prípade urovnania blízkovýchodného napätia musí byť vznik palestínskeho štátu v hraniciach roku 1967, možno výmenou územia, a s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov, ale za predpokladu garantovania bezpečnosti Izraela,“ povedala jedným dychom Mogheriniová citovaná portálom Izrus.co.il.

Izrael už tradične, nielen kvôli súčasnej hlbokej vládnej kríze, sa neponáhľa s reakciou na najnovší krok Arabov. Zato Moskva pri príležitosti Medzinárodného dňa solidarity s palestínskym ľudom už dala jasne najavo ochotu pomôcť Palestínčanom získať štátnosť.

„Vychádzame pritom z toho, že získanie palestínskej národnej suverenity na základe všeobecne platných medzinárodných právnych noriem bude dôležitým faktorom pri dosiahnutí komplexného, spravodlivého urovnania konfliktu na Blízkom východe,“ obsahuje vyjadrenie Vladimira Putina na internetovej stránke Kremľa s tým, že „Rusko bude pokračovať aj v pomáhaní pri obnovení palestínsko-izraelského dialógu“.

Palestínčania však obnovenie dialógu s Izraelom vidia skepticky. „Viac čakať nemôžeme. Tým skôr, že v Izraeli už nemáme partnerov na rozhovory,“ cituje prezidenta Abbása portál ISRAland.

Aj preto k uznaniu palestínskeho štátu spejú viaceré krajiny. Švédsko tak už urobilo. Jeho krok väčšina považuje za silný signál palestínskemu úsiliu a možno aj otvoreniu cesty k uznaniu palestínskeho štátu aj zo strany ďalších členov EÚ. Napríklad v prípade Francúzska. Aj keď podľa ministra zahraničia Laurenta Fabiusa to bude najskôr do dvoch rokov. A to aj v prípade, že sa nepodarí obnoviť mierový dialóg s Izraelom.

„Otázkou je, kedy a ako to uskutočníme,“ povedal minister pred utorkovým hlasovaním parlamentu o predmetnom probléme. Európsky parlament tak má urobiť v polovici decembra. Ako informoval denník Jerusalem Post, pôvodne sa mali poslanci vyjadriť 5.¤decembra. Podľa portálu Rosbalt odvolávajúceho sa na diplomatické zdroje dôvodom odkladu o desať dní sú okrem iného názorové nezhody medzi jednotlivými frakciami, ale hlavne odpor niektorých nemeckých poslancov a predovšetkým aktívny lobing izraelských diplomatov v Bruseli.

„Ak Izraelčania nechcú dva štáty, tak Palestínčania budú aj naďalej presadzovať vznik demokratického štátu, v ktorom budú žiť vedľa seba Arabi aj Židia,“ vyhlásil nedávno pre denník La Stampa Mustafa Bargúti, palestínsky exminister. Čoraz viac Palestínčanov podľa neho dnes verí, že idea samostatného štátu napokon neskončí v hmlovine politických intríg.