Výzva nebude záväzná pre belgickú vládu, ktorá ale podľa webu EUobserver podobné uznanie v blízkej budúcnosti nevylučuje. Vláda tiež rokuje s ďalšími krajinami v EÚ o spoločnom uznaní Palestíny.
Výzvu sa už rozhodli podporiť všetky štyri hlavné parlamentné strany. Belgické ministerstvo zahraničia chce ale podľa webu s prípadným terajším uznaním čakať na preverenie, či je ešte nádej na dosiahnutie izraelsko-palestínskej dohody po tom, čo doterajšie mierové rozhovory skrachovali.
„Mierový proces trval 20 rokov a nič nepriniesol. V Európe je veľká frustrácia z nedostatku dobrej vôle v Izraeli. Avšak, ešte neprišiel čas tento proces opustiť,“ citoval EUobserver nemenovaného belgického diplomata.
Oznámil, že Belgicko už ale rokuje s podobne zmýšľajúcimi štátmi EÚ, s cieľom pripraviť prípadné spoločné uznanie Palestíny. Týmito krajinami sú Británia, Francúzsko, Írsko a Španielsko, ktorých parlamenty už v posledných šiestich týždňoch podporili uznanie palestínskeho štátu.
K nim by sa podľa tohto diplomata mohli čoskoro pripojiť napríklad Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Taliansko, Luxembursko a Portugalsko, tie v roku 2012 hlasovali v OSN za to, aby sa Palestíne priznal štatút pozorovateľa. Jediná krajina EÚ – Česko, vtedy hlasovalo proti, rovnako ako Izrael a USA.
Palestínu koncom tohtoročného októbra uznala ako štát švédska vláda. Zákonodarcovia v niektorých krajinách EÚ potom vyzvali svoje vlády na rovnaký krok. Zástancovia uznania Palestíny sa domnievajú, že by to mohlo urýchliť úsilie o mierové urovnanie dlhodobého konfliktu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi.
Vlády sa však napospol zatiaľ domnievajú, že je potrebné dať ešte šancu novým mierovým rozhovorom. Podľa agentúry Reuters ale teraz v Európe okolo tejto otázky rastie netrpezlivosť.
Izrael sa usiluje s pomocou USA o vznik palestínskeho štátu na základe predpokladanej mierovej dohody, ale rezolúcie európskych zákonodarcov podľa neho Palestínčanov podporujú v tom, aby sa vyhýbali jednaním.
Z doterajších kôl mierových rozhovorov medzi Palestínou a Izraelom zatiaľ nevzišla dohoda nielen o hranicu, ale ani o Jeruzaleme. K sporným bodom patrí aj pokračujúce rozširovanie židovských osád na palestínskych územiach, čo kritizujú aj USA. Konečná mierová dohoda je v nedohľadne a Palestínčania presadzujú v zahraničí uznanie svojho štátu bez jej uzavretia.
Československo v roku 1988 uznalo akt vyhlásenia štátu Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, ani Praha a Bratislava ale Palestínu ako štát neuznávajú a neuzatvárajú s ňou žiadne zmluvy.