V súvislosťou s ambíciami Kyjeva začleniť sa do EÚ a NATO Ľaško pripomenul konkrétne vyjadrenie premiéra Fica zo začiatku novembra. Podľa neho mal slovenský politik povedať, že Ukrajina nemá miesto v NATO a že jej vstup do únie prichádza do úvahy tak o 15 až 20 rokov.
„Viete si predstaviť, že podobnú pesimistickú predpoveď by dali pred dvadsiatimi rokmi aj terajším novým členom únie,“ položil si otázku Ľaško s neskrývaným ťažkým srdcom na podobné vyjadrenia o ukrajinskej budúcnosti. Podľa jedného z prítomných domácich novinárov ide vraj o „výrok populistu, ktorý má stále svojich stúpencov a vďaka ich hlasom je v parlamente“. Ľaško napriek radikálnemu postoju pripustil aj dialóg s politickými oponentmi vrátane Ruska.
„Odmietam však rokovanie známe z minulosti, a to z pozície sily,“ reagoval Ľaško na prípadnú možnosť dohodnúť sa s Putinom. Na adresu vládnej koalície konštatoval, že horšie ako nezhody v nej, by bolo, ak by neexistovala.
Za rokovacím stolom sedel v utorok aj Jurij Bojko z Ukrajinskej voľby, jediného opozičného parlamentného subjektu, ktorý má v mnohom iný názor ako vládna väčšina.
„Parlamentná opozícia otvorene kritizuje chyby snemovne, z ktorých prvou bolo formovanie jej riadiacich orgánov cestou ignorovania práv, ale aj doterajších tradícií,“ začal líder opozičnej Ukrajinskej voľby kresliť svoj obraz súčasného stavu v parlamente. Poukázal pritom na skutočnosť, podľa ktorej polovicu výborov v minulosti viedli práve opoziční poslanci a aj jedným z podpredsedov snemovne bol ich poslanec.
Foto: Boris Latta, Pravda
„V tomto roku sa tak nestalo. Ide o snahu odstaviť opozíciu od možnosť kontrolovať vládu,“ dodal Bojko. Za druhú chybu vládnej moci považuje nedávne schvaľovanie vládneho programu poslancami. Ako zdôraznil, ide o dokument, ktorý má iba deklaratívny charakter a ako taký je nerealizovateľný. Podľa Bojka „obsah vládneho programu bol známy ešte pred polrokom a stále je iba na papieri“.
Zároveň pripomenul. že za deväť mesiacov fungovania vlády „sme okrem rozhovorov nezaznamenali žiadne hospodárske reformy“. A aj navrhovaný štátny rozpočet na rok 2015 nie je podľa neho ničím iným, ako preložením všetkej ťarchy na plecia Ukrajincov.
„A odtiaľ je len krok k možnému prepuknutiu nových nepokojov. Naša strana pritom odmieta tézu, podľa ktorej čím horšie, tým lepšie a je pripravená na rokovanie s vládou,“ uzavrel Bojko počas stretnutia s predstaviteľmi krajín V4.
Zatiaľ však nemecká kancelárka Angela Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko, francúzsky líder Francois Hollande a prezident Vladimir Putin navrhli zriadenie kontaktnej skupiny, ktorej cieľom bude nájdenie dohody o trvalom zastavení bojov v Donbase. Ibaže predstavy samotnej ukrajinskej vládnej koalície sú rozdielne. Napríklad zatiaľ čo Porošenko aj v utorok hovoril o mieri v Donbase, v rovnakom čase premiér Arsenij Jaceňuk v Bruseli žiadal o vojenskú pomoc.
Prezident Porošenko v utorok zopakoval, že Minské memorandum je základným kameňom na dosiahnutie nielen zastavenia bojov, ale aj vyriešenia krízy na juhovýchode ako takej. Lenže dokument, od podpísania ktorého v týchto dňoch uplynulo sto dní, je stále iba na papieri. Jurij Lucenko, formálny šéf Porošenkovho bloku, podľa očakávania za hlavného vinníka doterajšieho priebehu považuje Rusko. Rovnako ako väčšina predstaviteľov parlamentných frakcií aj on žiadal od krajín V4 zvýšený tlak na Moskvu.
Lucenkove podrobné vysvetľovanie situácie napokon zastavil minister Miroslav Lajčák s tým, že „vieme o dianí na Ukrajine, pozorne ho sledujeme“. Bolo by vraj lepšie počas rokovania sa zamerať na atmosféru v parlamente a na pripravované reformy. Atmosféru v snemovni Lucenko hodnotil pozitívne a opieral sa pritom na viaceré už schválené zákony. „Máme plné ruky práce a niet času na zbytočné diskusie,“ dodal s tým, že zmeny robia poslanci za pochodu a neraz aj s chybami. Napokon aj tak zakončil príspevok žiadosťou o finančnú podporu zo strany únie pri zostavovaní rozpočtu na rok 2015.
EÚ pridá sankcie
Európska únia rozšíri svoj zákaz investovania na Kryme, ktorý sa dotkne ruskej čiernomorskej ropy a plynu. Sprísni tak sankcie, ktoré po prvý raz uvalila na Moskvu po anexii polostrova. Opatrenia oznámia lídri únie na summite, ktorý sa koná v stredu a štvrtok v Bruseli. Zákaz investícií, posledné zo série opatrení od júla, je zameraný na to, aby ukázal, že napriek prepadu hodnoty rubľa sankcie nepoľavia, kým sa Moskva nevzdá podpory povstalcov na východe Ukrajiny.
„Sú to dôsledky porušovania medzinárodného práva,“ cituje agentúra Reuters svoje zdroje. Sankcie tiež zakážu občanom EÚ kupovať a financovať spoločnosti na Kryme. EÚ nové sankcie skoordinuje s podobnými krokmi USA. Americký prezident Barack Obama podľa slov jeho hovorcu tento týždeň podpíše nové protiruské sankcie zamerané na osoby a firmy provokujúce nestabilitu na Ukrajine.