Putin začal výročnú tlačovú konferenciu optimistickým výpočtom štatistických údajov a predpokladov o tohtoročnom raste ruskej ekonomiky, priaznivom obchode, rekordnej úrode, prebytku štátneho rozpočtu, prírastku populácie či o rozdeľovaní bytov medzi príslušníkmi ozbrojených síl. Uistil, že do dvoch rokov sa Rusko a rubeľ dostanú z terajšej krízy.
„Hlavná otázka dňa, ktorá občanov zaujíma, znie: v akom stave je ekonomika a mena,“ povedal Putin v narážke na prudký pád rubľa. Podľa prezidenta je „terajšia situácia vyprovokovaná hlavne vonkajšími faktormi“, teda poklesom cien ropy na svetovom trhu.
Putin pripustil, že situácia si zrejme vynúti korekciu plánov a škrty, avšak zdôraznil, že „rast je nevyhnutný“ a „naša ekonomika z tejto situácie vyjde“, a to „za rok či dva“. Ubezpečil, že ruské rezervy dosahujú stovky miliard dolárov, a to umožňuje riešiť sociálne problémy a diverzifikovať ekonomiku, kým sa situácia vráti do normálu.
Šéf Kremľa zdôraznil, že už sú vypracované plány, ktoré na konkrétne hospodárske problémy reagujú. Hospodárstvo krajiny sa vraj problémom prispôsobí a ekonomika znovu začne rásť.
Za dôležité teraz považuje to, aby centrálna banka pokračovala vo zvyšovaní hodnoty rubľa. Pripomenul okrem iného, že ústredný finančný ústav krajiny kvôli tomu zvýšil úrokové sadzby na 17 percent. V tejto súvislosti dodal, že takéto vysoké sadzby nebudú v platnosti počas celej doby krízy.
Razantný pokles hodnoty rubľa v tomto týždni oživuje spomienky na menovú krízu roku 1998. Rok pred Putinovým nástupom k moci vtedy pád rubľa viedol k uzatváraniu bánk a k strate úspor obyvateľstva. Za terajšími problémami stoja okrem iného klesajúce ceny ropy, čo Putin počas prejavu takisto zmienil.
Na hraniciach medzi Západom a Ruskom vraj rastie múr
Na hraniciach medzi Západom a Ruskom opäť rastie múr. Vyhlásil to ruský prezident. Dodal, že po páde železnej opony dostala Moskva sľub, že sa NATO nebude ďalej rozširovať, ktorý nebol dodržaný.
Rusko opakovane rozširovanie severoatlantickej hranice pri svojich hraniciach kritizuje ako hrozbu pre bezpečnosť krajiny aj pre medzinárodnú rovnováhu síl. Moskva podľa šéfa Kremľa stojí o spoluprácu a o zriadenie spoločného priestoru. Na tieto výzvy vraj ale západní partneri doteraz nereagujú.
Putin prirovnal Rusko k medveďovi, ktorý bráni svoju tajgu. Nepriatelia by vraj ale tohto medveďa videli pripútaného k reťazi, aby mu následne mohli vytrhať zuby a pazúry, čím by z neho urobili bezbranného a nepotrebného medvedíka.
Za vojnu na východe Ukrajiny môže Kyjev, tvrdí
Putin vinu za konflikt na východe Ukrajiny opäť prisúdil Kyjevu, kde sa prozápadný režim dostal k moci „prevratom“ a potom sa spor s východnou Ukrajinou snažil riešiť najskôr násilím a teraz hospodárskou blokádou. To podľa prezidenta k výsledku nepovedie. Dúfa však, že sa situáciu podarí „čo najskôr“ vyriešiť politickými prostriedkami a dialógom.
„Počúvame veľa bojovných vyhlásení, verím však, že ukrajinský prezident Petro Porošenko je naladený na mierové riešenie,“ vyhlásil na konferencii, kde zaznela aj otázka ukrajinského novinára, koľko poslal ruských vojakov a ruských zbraní na Ukrajinu, koľko ich tam padlo a čo povie pozostalým.
„U nás v Rusku za všetko zodpovedá prezident, tak ako v takmer každej prezidentskej republike. A za osud vojakov zodpovedá vrchný veliteľ. U nás je to rovnaký človek. Všetkých, ktorí na výzvu sŕdc plnia svoju povinnosť, dobrovoľne sa zúčastňujú na bojových akciách, a to aj na juhovýchode Ukrajiny, nemožno považovať za žoldnierov, pretože za to neberú peniaze,“ povedal Putin.
Súčasne zdôraznil, že „trestnú operáciu (na východe Ukrajiny) vedú kyjevské úrady“, a nie ruské.
Pokiaľ ide o prepustenie Ukrajincov zadržiavaných v Rusku, prezident vyhlásil, že nejde o zajatcov, ale dotyční boli zadržaní a sú vyšetrovaní pre podozrenie z terorizmu. Pokiaľ ide o dôstojníčku ukrajinského letectva Naďu Savčenkovú, ktorú medzitým zvolili vo vlasti za poslankyňu, Putin vyhlásil že v sále sú kolegovia ruských novinárov zabitých na Ukrajine a existuje podozrenie, že Savčenková na neozbrojených novinárov naviedla paľbu.
„Ak bola nevinná, bude prepustená. Ak sa podieľala na vražde, ruský súd vynesie verdikt a odpyká si trest,“ podotkol.
Podľa Putina nehrozí palácový prevrat
Palácový prevrat v Rusku podľa Putina nehrozí – a vraj ani byť nemôže, pretože nemá palác, ale rezidenciu a Kremeľ – a hlavne sa teší podpore väčšiny Rusov, o čo sa opiera stabilita terajšieho režimu.
„Upokojte sa. Nemáme palác, preto nemôže byť palácový prevrat. A Kremeľ je dobre chránený,“ odpovedal Putin na otázku spravodajcu agentúry Reuters, ako hodnotia túto hrozbu. Putin totiž má sklon zvaľovať vinu za jednu z najhlbších kríz na vonkajšie sily, však sami členovia ruskej elity, pokiaľ hovoria pod podmienkou anonymity, majú sklon obviňovať z krízy samého Putina. A tak novinárov zaujímalo, či má Putin plán pre tento prípad.
Okrem slovnej hračky týkajúcej sa palácového prevratu však Putin použil aj ako argument svoju popularitu, ktorá podľa prieskumov od marcovej anexiu Krymu presahuje 80 percent, a to je pri moci prakticky už od začiatku tisícročia.
„Naša stabilita je založená na pevnej podpore ruského ľudu. Tá je nesporná. Prečo? Pretože ľudia cítia, že pôsobím v záujme drvivej väčšiny občanov,“ vyhlásil.
Zapochyboval aj o výklade pojmu „elity“, ktorý sa podľa neho môže vzťahovať na elitné víno či elitné kúpele, ale nie na ľudí. V Rusku sú vraj elitou roľníci, na ktorých po stáročia spočíva krajina a všetko iné delenie na elity je neodôvodnené, pretože všetci ľudia sú si rovní.
Súčasne však Putin – na príklade údajných problémov s výplatou dividend jednej z ruských firiem, zaregistrovanej v daňovom raji – ruským boháčom odkázal, že „najväčším obhajcom záujmov ruských občanov môže byť iba silný ruský štát“.
Tlačovú konferenciu ruského prezidenta Vladimira Putina sledovali aj publicisti denníka Pravda. Ich analýzy si môžete prečítať v piatkovom vydaní denníka.