Ratifikácia približuje Gruzínsku rodinu európskych štátov, vyhlásil gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili, ktorý rovnako ako exprezident Michail Saakašvili hlasovanie v štrasburskom sídle europarlamentu sledoval.
Dohoda s Gruzínskom je tretia zo série podobných dohovorov, pri ktorých bol nový europarlament požiadaný o súhlas. Zelenú už dal asociačnej dohode s Moldavskom a podstatne sledovanejšej dohode s Ukrajinou, tá stála na začiatku hlbokej politickej krízy a zmeny doterajšej orientácie Ukrajiny na Rusko, na čo Moskva zareagovala anexiou Krymu.
„Gruzínsko touto novou dohodou získava nové nástroje integrácie do európskych štruktúr, a tiež Európa získava veľmi spoľahlivú krajinu v regióne, orientovanú na partnerstvo,“ vyhlásil Margvelašvili na tlačovej konferencii pred hlasovaním. „Politicky a historicky sa má Gruzínsko do EÚ dostať a nakoniec v nej bude,“ podotkol.
Brusel asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom a ekonomickú časť podobného dohovoru s Ukrajinou podpísal 27. júna. Samotné Gruzínsko ju s EÚ ratifikovalo v júli. Aby mohla začať platiť, musia ju posvätiť aj všetky členské štáty EÚ.
Dohovor obsahuje rozsiahlu ekonomickú časť, tá umožňuje odstrániť drvivé množstvo dovozných ciel alebo zakázať vývozné clá na všetok tovar z EÚ. Podľa viacerých europoslancov je jednou z najambicióznejších dohôd o voľnom obchode, ktoré kedy EÚ s tretími krajinami rokovala.
Gruzínsko svoje väzby s EÚ posilňuje od takzvanej ružovej revolúcie v roku 2003, od júnového podpisu asociačnej zmluvy s EÚ však podľa analytikov čelí zvýšenému ruskému tlaku. Moskva finančne podporuje separatistické gruzínske provincie Abcházsko a Južné Osetsko.
Obe územia sa po krátkej vojne z roku 2008 medzi Gruzínskom a Ruskom v súčasnosti orientujú na Rusko, ktoré ich nezávislosť na rozdiel od vlády v Tbilisi uznáva.