Ako ceny potravín tancujú, tak Ukrajinci dnes fungujú

„Zeleninu nekupujem vo veľkom. Presne vyrátam, koľko treba na týždeň syra, smotany či salámy. Ak predsa len je niečoho viac, ako napríklad chleba, tak šup s ním do mrazničky,“ delí sa Oksana o jeden z dnešných receptov na prežitie ukrajinskej rodiny.

Podľa najnovšieho sociologického prieskumu Centra Razumkova v decembri tohto roku iba 14 percent obyvateľov sa považovalo za strednú triedu a za vyššiu 1,4 %. Pritom skúsenosti centra potvrdzujú, že mnohí ľudia s nízkymi príjmami nadhodnocujú svoje postavenie. A tak vychádza, že nad prahom biedy žije asi 10 percent Ukrajincov, zatiaľ čo 90 percent žije, či presnejšie živorí, od výplaty do výplaty. Pritom priemerná mesačná mzda je 3 509 (asi 175 eur), dôchodok 1 670 (asi 83 eur) a štipendium študentov 730 hrivien (asi 37 eur).

Počas nedávnej návštevy Kyjeva, ktorý je najdrahším mestom v krajine, sme sa presvedčili, že napríklad desať vajec stojí 8,56 hrivny (viac ako 40 centov) a začiatkom januára jediný kus môže mať vraj cenu až dvoch hrivien. Liter mlieka stojí 6,33 (viac ako 30 centov), kilogram bravčového mäsa 51,94 (viac ako 2,60 eura) a rovnaké množstvo masla 52,35. Teda približne rovnako ako spomínané mäso. Z pohľadu našinca sú to možno prijateľné ceny. Kúpna sila Ukrajincov je však oveľa nižšia a stále klesá.

„Ľudia majú strach zo situácie, ktorá pripomína roky 1998 a 2008. Vyberajú úspory z bánk a výsledkom sú zastavené pôžičky a pokles ich kúpyschopnosti,“ hodnotí situáciu Boris Muzaľov, spolumajiteľ siete supermarketov Tavria B. Zatiaľ čo podnikateľ to podľa jeho slov rieši nákupom potravín vo veľkom a ich čiastočnou výrobou a vlastným balením za „prijateľnú“ cenu, milióny Ukrajincov sa musia spoľahnúť na vlastnú šikovnosť. Nie nadarmo sa o nich hovorí, že sú vynaliezaví od narodenia. Ich správanie v mnohom pripomína našinca.

Napríklad Ľudmila, dôchodkyňa z Charkova, väčšinu dňa trávi „marketingovým prieskumom trhu“. Vo svojom bydlisku postupne navštevuje supermarkety Billa, Fora, Siľpo či ATV. Všade tam nakupuje potraviny, ktoré sú v porovnaní s ostatnými obchodmi najlacnejšie. „Je to fuška na moje roky, ale ušetrím tak až 20 percent nákladov,“ priznáva dôchodkyňa.

Programátor Igor a manželka Jelena, banková úradníčka, pracujú v Kyjeve celý týždeň do večera. Nemajú čas „loviť“ v obchodných sieťach. V sobotu si to však vynahradia. Navštevujú trhoviská na periférii mesta. Často na konečnej metra. Kupujú priamo od farmárov bez obchodnej dane, a tak ušetria 20 až 25 percent z pôvodnej ceny v supermarketoch. Na trhoviskách, rovnako ako väčšina, nakupujú aj odevy či pomôcky do domácnosti. Ak nakupujete len u toho „svojho“ predavača, vraj máte istú zľavu. Nemálo Ukrajincov však čaká na „záverečnú“ v supermarketoch aj na trhoviskách. Vtedy idú ceny prudko dole a vraj aj keď sa ocitnú neskôr pri odpadkových kontajneroch, dá sa sem-tam čosi nájsť pod zub.

V ťažkej situácii sa vynašli aj študenti. Napríklad Miron z Ľvova by v internáte zo štipendia sotva vyžil. Tak ako iným aj jemu pomáhajú rodičia, ktorí ho týždenne zásobujú balíkmi so zemiakmi, slaninou a so zakonzervovanými potravinami, čo je aj dnes osvedčený zvyk ešte zo sovietskych čias. Ak sa viacerí študenti spoja, získané potraviny im umožňujú slušné živobytie.