Barma (režim používa názov Mjanmarsko, poz. red.) bola väčšinu času od roku 1962 diktatúrou. V poslednom období však prešla zmenami. Reformy dokonca viedli k tomu, že krajinu v roku 2012 navštívil americký prezident Barack Obama.
Šéf Bieleho domu bol v Barme opäť v novembri v rámci summitu Združenia krajín Juhovýchodnej Ázie (ASEAN). "Uvedomujeme si, že zmena je ťažká a nie vždy priama,“ vyhlásil pri stretnutí s prezidentom Thein Seinom Obama.
"V skutočnosti sa nezmenilo nič. Sú to len reformy na povrchu. Základy režimu sa nezmenili,“ tvrdí mladá barmská aktivistka Wai Wai Nu. Zakladateľka organizácie Spravodlivosť pre ženy patrí k asi 800-tisícovej moslimskej menšine Rohingyov, ktorých práva zákony krajiny obmedzujú a nemalá časť z nich žije v utečeneckých táboroch. Samotná Wai Wai Nu strávila časť života za mrežami. Zatkli ju, keď mala 18 rokov.
"Rohingyovia sú stále vo väzení. Berú im pôdu. Medzinárodné spoločenstvo však nechce byť príliš tvrdé na barmskú vládu. Obáva sa, že keď režim pritlačí, veci sa vrátia do starých koľají. Takýto prístup však pomáha legitimizovať porušovanie práv,“ uviedla pre Pravdu Wai Wai Nu.
Aj Obama spomenul diskrimináciu menšín a nedostatočné zmeny v ústave ako prekážky na ceste k demokracii. "Budeme sa zaoberať týmito obavami. Musíme sa nimi zaoberať,“ vyhlásil Thein Sein.
"Je to najzložitejší problém Barmy,“ hovorí o konflikte s menšinou Rohingyov expert na Juhovýchodnú Áziu Trevor Wilson. "Barma musí nájsť nový národný konsenzus, ako sa správať k Rohingyom s rešpektom k ich základným právam,“ pripomína pre Pravdu odborník z Austrálskej národnej univerzity.
Podľa prieskumu Ázijskej nadácie, ktorý zverejnila v polovici decembra, je 62 percent obyvateľov Barmy aspoň do istej miery presvedčených, že ich krajina smeruje k lepšej budúcnosti.
"Barma je lepším miestom pre život, ako bola pred piatimi rokmi,“ myslí si aj Sean Turnell. "Práve som sa však odtiaľ vrátil. Reformy sa spomalili, dokonca sa zasekli. Armáda zase výrazne ovplyvňuje médiá, najmä v tom, že pripomína ľuďom, že zostáva pri moci. Politické zmeny sú obmedzené. Vrátil som sa znepokojený tak ako už dlho nie,“ uviedol pre Pravdu o budúcnosti Barmy expert z Macquarieskej univerzity v Sydney.
Nevedia o nás. Alebo nás nenávidia
Wai Wai Nu strávila počas diktatúry v Barme časť života za mrežami. Patrí k Rohingyom a pre Pravdu opísala konflikt, o ktorom väčšina sveta ani nevie. Po dekádach autoritatívneho režimu sa Barma (známa aj ako Mjanmarsko) začala v posledných rokoch otvárať svetu. Lenže politické zmeny sú nestále a Rohingyovia, ktorí vyznávajú islam a ich počet v Barme sa odhaduje asi na 800-tisíc, sú stále pod násilným tlakom. Niektorí ich predstavitelia dokonca hovoria o genocíde. Rozhovor s Wai Wai Nu vznikol na konferencii Fórum 2000: Nespokojná demokracia.
Kto sú Rohingyovia?
Stáročia sme žili v Arakanskom štáte. Sme moslimovia. Počas diktatúry Ne Wina (v rokoch 1962 až 1988, pozn. red.) režim používal v prístupe k etnickým skupinám v Barme taktiku rozdeľuj a panuj. Rohingyovia v roku 1982 prišli o občianstvo, tento zákaz sa naplno vykonáva od roku 1992. Nedostali sme nové doklady. Obmedzili nám pohyb, nemohli sme uzatvárať manželstvá bez súhlasu úradov. Mohli sme mať najviac dve deti. Ak sa niekto rozhodol pre viac detí, tie pred zákonom akoby neexistovali.
Po roku 2008 sa začali diať v Barme politické zmeny. Malo to vplyv na menšinu, ku ktorej patríte?
Teraz hovoríme o náboženskom konflikte. V roku 2012 režim vytvoril problém medzi budhistami a Rohingyami. Asi 150-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy. Odvtedy žijú v táboroch, bez dostatku jedla, zdravotnej starostlivosti, vzdelania. To je naša situácia. Mala som 18 rokov, keď ma zatkli. Prepustili ma v roku 2012. Bola som vo väzení, keď sa začali politické zmeny. Vtedy som verila, že sa náš život zmení a budeme slobodnejší.
Ako sa k Rohingyom správajú ostatní obyvatelia?
Väčšina ľudí v Barme o nás nič nevie. Nepočuli o nás. O našej histórii sa nehovorilo. Barma získala v roku 1948 nezávislosť a vtedy bolo naše postavenie rovnoprávne s ostatnými etnikami. Keď sa teraz o Rohingyoch hovorí, sú to len samé zlé veci. Že sme teroristi. Pre túto propagandu nás nenávidia.
Kto šíri tú propagandu?
Po násilnostiach v roku 2012 je to najmä práca nacionalistických a extrémistických budhistických skupín. Obracajú sa na verejnosť. Šíria nenávisť. Darí sa im, keďže väčšina obyvateľov Barmy sú budhisti. Vyzerá to však tak, že štát to podporuje. Vôbec nič nerobí proti lídrovi nacionalistického hnutia 969 mníchovi Wirathovi. Propaganda vedená proti Rohingyom je veľmi systematická. Vláda nás násilne núti, aby sme sa registrovali ako Bengálci, inak zostaneme v utečeneckých táboroch. Ale ponúkajú nám len občianstvo druhej kategórie. Je to neprijateľné, chcú zničiť našu identitu.
Čo očakávate od sveta, ako môže zmeniť situáciu Rohingyov, ale aj ďalej posúvať Barmu na ceste k reformám?
Medzinárodné spoločenstvo si musí uvedomiť, že v Barme máme stále vojenskú vládu. Ľudia v nej vymenili uniformy za obleky. Svet by nemal barmskej vláde ustupovať vo všetkom. Musí byť realistický a sledovať, čo sa naozaj deje. Ak sa barmský režim dopúšťa násilnosti, je potrebné mu povedať dosť. Inak sa v krajine nepohneme ku skutočnej demokracii, z ktorej získajú všetci obyvatelia, aj menšiny ako Rohingyovia.
Ako vnímate postavenie držiteľky Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij? Mala by viac hovoriť aj o Rohingyoch a ďalších problémoch Barmy?
Áno, bolo by dobre, keby ju bolo viac počuť. Mohlo byť to prispieť k tomu, aby sa násilná propaganda tak nešírila. Su Ťij je idolom v boji za ľudské práva. Očakávali by sme od nej viac. Musím však povedať aj to, že chápem jej situáciu. Je veľmi komplikovaná. Nie je jasné, ako by na ňu reagoval režim, ale aj ľudia, keby sa viac postavila za práva Rohingyov.