V pondelkovom predvianočnom prejave k predstaviteľom rímskej kúrie, ktorá je hlavným správnym orgánom katolíckej cirkvi, pápež hodnostárov tiež presviedčal, aby nepodliehali pocitu vlastnej dôležitosti, nestrácali kritického ducha a humor.
František síce nehovoril konkrétne ani o katolíckej cirkvi, ani o jednotlivých ľuďoch, z jeho reči však bolo zrejmé, že sa týka práve vysoko postavených duchovných. O samotnej kúrii napríklad povedal, že musí vedieť byť sebakritická a musí sa meniť a zlepšovať, ak sa nechce stať len nemohúcim administratívnym orgánom. Inak vraj podľahne pocitu vlastnej nesmrteľnosti a nenahraditeľnosti.
Dohromady pápež vymenoval pätnásť „chorôb“, s ktorými sa cirkvi stretávajú, a hovoril napríklad o „duchovnej Alzheimerovej chorobe“, „chorobe zbožšťovania vodcov“ či „chorobe pohrebného výrazu“.
Vyčítal tiež duchovným, že sa z pocitu nadradenosti správajú k veriacim príliš prísne a arogantne, zatiaľ čo by mali byť zdvorilí, plní nadšenia a radosti a schopní sebairónie. Zmienil sa aj o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z hromadenia majetku, mocenských bojov či zbytočného dôrazu na vonkajšie pozlátka.