Rozhodnutie odovzdať Krym Ukrajine presadil pred šesťdesiatimi rokmi vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov s odkazom na kultúrne a hospodárske väzby polostrova s Ukrajinou. Dovtedy patrilo toto územie od roku 1783 Rusku. Krym ako súčasť Ukrajiny fakticky uznalo takzvané Budapeštianske memorandum z roku 1994, ktoré spolu so západnými mocnosťami podpísalo aj Rusko.
Podľa Matvijenkovej bolo ale Chruščovovo rozhodnutie chybné a odporovalo vtedajšej sovietskej ústave. „Rozhodli sme sa obnoviť historickú spravodlivosť a pripraviť návrh zákona, v ktorom bude toto (Chruščovovo) rozhodnutie označené za nezákonné, za krok bez právnej sily a právnych následkov od okamihu prijatia,“ povedala Matvijenková. Horná komora sa problémom Krymu bude zaoberať preto, že v jej kompetencii sú otázky spojené so zmenou hraníc.
Odovzdanie Krymu Ukrajine podľa Matvijenkovej odporovalo sovietskej ústave. „Zmeny hraníc Ruskej federácie bolo možné vykonať len s jej súhlasom, ktorý mohol padnúť len na základe referenda. Nič také sa nestalo, a preto bola mimoriadne hrubo porušená ústava,“ konštatovala. Pretože dnešná Ruská federácia je právnym nástupcom ZSSR, má podľa nej právo vtedajšie zákony prehodnotiť.
Ukrajiny sa rozhodnutie ruských senátorov nijako nedotkne, pretože Krym je od tohtoročného marca rovnako súčasťou Ruska, povedala Matvijenková. Jej kolegovia v Rade federácie sa zhodujú v názore, že k zrušeniu Chruščovovho rozhodnutia z roku 1954 budú musieť prihliadať aj medzinárodné súdy, ktoré by prípadne mohli marcovú krymskú anexiu prerokúvať.