Vojna v Afganistane sa začala v októbri 2001 po útokoch z 11. septembra. Vojenský zásah USA v spolupráci s Britániou viedol k rýchlemu pádu režimu Talibanu, ktorý poskytoval útočisko sieti Al-Kajdá. Po trinástich rokoch sa vojenská operácia skončila, Afganistan však čaká nejasná budúcnosť. A teroristické hnutie Taliban sa chváli, že porazilo Ameriku a Severoatlantickú alianciu, ktorá viedla v krajine misiu ISAF.
"Zrolovali vlajky v atmosfére zlyhania a sklamania bez toho, aby dosiahli niečo podstatné a hmatateľné,“ citovala agentúra Reuters z vyhlásenia hovorcu Talibanu Zabilulláha Mudžahída. Teroristi si prihrievajú vlastnú propagandistickú polievočku. Faktom však je, že záverečnú ceremóniu ukončenie misie ISAF v nedeľu do poslednej chvíle medzinárodná koalícia z bezpečnostných dôvodov utajovala.
A aj prejavy politikov a generálov sú v súvislosti so situáciou v Afganistane opatrné. Ani americký prezident Barack Obama vo svojom vyhlásení nepoužil slovo víťazstvo. Pripomenul však, že Afganistan zostáva nebezpečným miestom a pochválil sa, že priviedol väčšinu amerických vojakov z bojiska domov.
"Uplynulých trinásť rokov bolo testom pre náš národ a ozbrojené sily. Mali sme takmer 180-tisíc amerických vojakov v Iraku a Afganistane, keď som prevzal úrad (v roku 2009, poz. red.). V porovnaní s týmto počtom je ich teraz menej ako 15-tisíc,“ uviedol Obama vo vyhlásení.
Vojenská prítomnosť Západu v Afganistane úplne nekončí. V krajine by malo od 1. januára v rámci misie NATO Resolute support (Rozhodná podpora) pôsobiť asi 13-tisíc vojakov. Väčšina z nich budú Američania. Do operácie sa zapojí aj Slovensko, ktoré poskytne 66 vojakov. Budú sa podieľať najmä na výcviku afganských ozbrojených síl.
Počas operácie ISAF zahynuli v Afganistane traja slovenskí vojaci. Všetci minulý rok. V Afganistane tiež pôsobil ako špeciálny vyslanec OSN slovenský exminister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Experti sú skeptickí pri hodnotení toho, čo trinásť rokov západnej prítomnosti znamenalo pre Afganistan. Péter Marton z Korvínovej univerzity v Budapešti tvrdí, že nie je ani celkom jasné, či je Afganistan miesto, odkiaľ už svetu nehrozia teroristické útoky. To bol pritom v roku 2001 prvotný cieľ vojny.
"Západ sa na Afganistan zameral práve pre hrozbu terorizmu. Tá však pretrváva,“ myslí si Marton. "Do istej miery sa dá povedať, že sa džihádistické hnutie presunulo mimo Afganistanu. Al-Kajdá však stále zostává jeho dôležitou súčasťou a je v regióne prítomná. Západ by na to nemal zabúdať,“ povedal odborník.
Anand Gopal, bývalý reportér denníka Wall Street Journal v Afganistane, sa domnieva, že Západ príliš nezvládol ani budovanie fungujúcich inštitúcií v Afganistane. "Kým budeme krajinu vnímať len ako súčasť našich národnobezpečnostných záujmov, problém, aby z nej vznikol stabilný štát, pretrvá. Afganistan nemôže byť závislý od zahraničnej pomoci, potrebuje byť ekonomicky sebestačný,“ povedal pre Pravdu autor knihy Žiadni dobrí ľudia medi živými: Amerika, Taliban a vojna pohľadom Afgancov.
"Zlyhania Západu v Afganistane o nás veľa vypovedajú. Mali sme vedieť, čo sa v krajine deje. Západ sa však rozhodol, že afganská realita je menej dôležitá ako jeho rôznorodé záujmy,“ uviedol pre Pravdu aj David Isby, ktorý napísal knihu Afganistan: Cintorín impérií.
S Talibanom sme vyhrali bitky, nie vojnu, myslí si expert
"Západ sa musí aj po 13 rokoch seriózne zaujímať o Afganistan. Z vojenskej aj civilnej stránky. Uvedomme si však, že to nebude lacné ani bez rizika,“ povedal pre Pravdu o končiacej sa vojenskej operácii v Afganistane Jorrit Kamminga, odborník z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael.
Aký je výsledok vojenskej operácie USA, NATO a spojencov po 13 rokoch v Afganistane?
Za 13 rokov sme sa dokázali poučiť. Z vojenskej stránky sme boli postupne efektívnejší pri potláčaní povstalcov na regionálnej úrovni a postupne sme si získali aj časť miestnych obyvateľov. Fakt však je, že nám to trvalo pridlho. Otázkou je aj to, či sa dajú skúsenosti z konfliktu v Afganistane využiť v budúcnosti. Pre mnohé krajiny je teraz nemysliteľné, aby sa zapojili do nejakej väčšej vojenskej operácie.
Kto vyhral vojnu?
Z negatívneho pohľadu sa dá povedať, že víťazstvá nad povstalcami na regionálnej úrovni neznamenali, že sme vyhrali vojnu. Taliban sa vždy dokázal vrátiť aj do tých oblastí, o ktoré medzinárodné jednotky zviedli tvrdé boje. Pričasto sme tiež kúskovali naše úsilie z civilnej stránky. Jednotlivé krajiny sa neraz príliš sústredili na pomoc tým oblastiam v Afganistane, kde pôsobili ich jednotky, namiesto toho, aby sa viac zamerali na podporu tam, kde by bola viac potrebná a efektívna.
Jedna vojenská misia NATO sa končí, druhá, Resolute Support (Rozhodná podpora), sa začína 1. januára. Je Afganistan schopný postarať sa o vlastnú bezpečnosť?
Podarilo sa vybudovať pomerne početné afganské bezpečnostné sily. Dokázali, že vedia fungovať aj bez zahraničnej podpory. Bolo povzbudivé vidieť, ako zvládli bezpečnostnú situáciu počas dvoch kôl prezidentských volieb. Aby to však fungovalo ďalej, medzinárodné spoločenstvo do budúcnosti bude musieť ďalej prispievať na platy bezpečnostných síl. Krajina tiež potrebuje stabilné politické prostredie. Súčasná jednota sa môže rýchlo stratiť. Najmä vzhľadom na hroziacu finančnú krízu a potrebu mierových rozhovorov s Talibanom.
Bude sa Západ ďalej zaujímať o Afganistan?
Nechávame v Afganistane primálo vojakov. Napriek tomu, že miestna armáda robí pokroky, krajinu opúšťame príliš rýchlo. V roku 2011 sa tak Západ rozhodol bez ohľadu na skutočnú bezpečnostnú situáciu. Aj po 13 rokoch sa však seriózne musíme zaujímať o Afganistan. Z vojenskej aj civilnej stránky. Uvedomme si však, že to nebude lacné ani bez rizika.