Niektorí experti odhadujú, že v roku 2015 sa môže držať medzi 20 až 50 dolármi za barel. Ďalší zase predpokladajú, že cena ropy predsa len bude rásť. Dianie v Saudskej Arábii však na to bude mať zásadný vplyv. A cena ropy bude mať ďalej dosah na rozhodovanie krajín ako Rusko či Venezuela a Irán. Ich ekonomiky sú od vývozu čierneho zlata do značnej miery závislé.
Ropa tak zostáva aj geopolitickou zbraňou, hoci je to nástroj, ktorého použitie je neraz viac dielom náhody, ako premyslenej stratégie.
Výhoda Saudskej Arábie
K tej má najbližšie Saudská Arábia, ale tá tiež skôr využila momentálnu situáciu. "Takmer náhodou Rijád sledoval, ako Moskva a Teherán čelia finančným ťažkostiam. Padajúce ceny ropy tiež spôsobili isté problémy v Kanade a v niektorých častiach Ameriky,“ povedal pre televíziu CNBC britský analytik trhov s energiami Malcolm Graham-Wood. "V takejto situácii mohla Saudská Arábia využiť svoj vplyv na rozhodovanie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC),“ pripomenul Graham-Wood.
Jednou zo základných výhod Saudskej Arábie je, že dokáže ťažiť ropu lacno. Rijád tiež dokázal presvedčiť krajiny OPEC, aby neznížili ťažbu suroviny. Ropy je teda na trhu stále viac ako dosť.
"Ceny, ktoré momentálne máme, sú v prvom rade výsledkom rozhodnutia Saudskej Arábie,“ tvrdí aj Vlado Vivoda, expert na energetiku a geopolitiku z univerzity v austrálskom Queenslande. "Je aj v záujme Rijádu opäť kontrolovať globálny trh s ropou. Chce tiež klásť prekážky revolúcii v bridlicovej ťažbe v USA. Nejde im len o podiel na trhu s ropou, zaujímajú sa aj o ďalšie produkty, ktorých výroba je založená na rope, o celý petrochemický priemysel,“ pripomenul pre Pravdu Vivoda.
Zmiešané pocity USA
Práve americká bridlicová ťažba je niečo, čo je Saudskej Arábii tŕňom v oku. Dá sa preto povedať, že USA majú z nízkych cien ropy zmiešané pocity.
Na jednej strane vytvára lacná ropa ekonomický tlak na krajiny ako Rusko, Venezuela či Irán. So všetkými týmito štátmi majú USA viac ako komplikované vzťahy. Ešte výraznejšie hospodárske problémy Iránu by mohli viesť k jeho väčšej ústretovosti v rokovaniach o jadrovom programe Teheránu. Moskva by zase mohla zvažovať cestu, ako aspoň do istej miery vycúvať z konfliktu na Ukrajine. A starosti Venezuely s lacnou ropou sa už prejavili v tom, že dodáva menej suroviny spojencom v Latinskej Amerike. Situácia mohla ovplyvniť aj súčasné oteplenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kubou. Havana je totiž od ekonomickej pomoci z Caracasu závislá. Keď má problémy Venezuela, má ich aj Kuba.
Na druhej strane nie je jasné, do akej miery v štátoch, ktoré čelia v súvislosti s lacnou ropou hospodárskym výzvam, prevládne pragmatický prístup. Autoritatívny venezuelský prezident Nicolás Maduro tvrdí, že tohto roku bude robiť ekonomické reformy. Jedným dychom však obvinil Ameriku, že vedie ropnú vojnu.
"Je to konflikt, ktorý má cieľ. Zničiť Rusko. Je to strategicky plánovaná vojna, ktorá cieli aj na Venezuelu. Je to pokus zničiť našu revolúciu a spôsobiť ekonomický kolaps,“ vyhlásil Maduro. Podobnú rétoriku používa aj Rusko. Propaganda prakticky obchádza vplyv Saudskej Arábie na ceny ropy. Keď ho spomenie, tak v tom zmysle, že je to dohoda s USA. "Predpokladám, že cena ropy bude aj v roku 2015 ovplyvňovať svetovú politiku,“ reagoval pre Pravdu David Deese, expert na medzinárodné vzťahy z Bostonskej vysokej školy. "Lacné čierne zlato bude problémom pre krajiny ako Rusko a Venezuela v sledovaní ich zahraničnopolitických cieľov. Samozrejme, uvidíme, či to povedie k hospodárskym zmenám, alebo len k pritvrdeniu ich pozícií,“ povedal Deese.
Ekonomický konflikt
Najmä z ekonomického hľadiska sa dokonca môže stať, že v súvislosti s cenami ropy budeme svedkami boja všetkých proti všetkým. Amerika ťaží ropu z bridlíc za oveľa vyššiu cenu ako Saudská Arábia. Pád cien suroviny už viedol k tomu, že niektoré spoločnosti v USA zastavili investície do moderných technológií, dokonca začali prepúšťať zamestnancov. Spojené štáty už uvoľnili pravidlá na vývoz ropy, čo analytici vnímajú ako priamu výzvu pre Saudskú Arábiu. Podľa Vivodu budú tiež štáty OPEC tlačiť na Rijád, aby sa znížila ťažba.
"USA majú výhodu v tom, že súkromné firmy sú flexibilnejšie. Keď je ropa lacná, budú jej ťažiť menej a môžu počkať na jej vyššie ceny. Amerika je tiež technologicky vyspelejšia ako iné krajiny ťažiace ropu, takže sa môže udržať na trhu a získať na ňom väčší podiel,“ pripomenul expert.
Predpokladá sa, že rozpočet Saudskej Arábie na rok 2015 je založený na cene ropy okolo 60 dolárov za barel. Rijád oficiálnu štatistiku nezverejnil. Ekonomický expert Kamran Dadkhak zo Severovýchodnej univerzity v americkom štáte Illinois si však myslí, že cena ropy predsa len vzrastie.
"Predpokladám, že na trhu bude dopyt. Americká ekonomika v druhom a treťom štvrťroku vlani výrazne rástla. Ďalšie štáty sa môžu pridať. A ostatní vývozcovia ropy nebudú takí trpezliví ako Saudská Arábia. Záverom je, že v budúcnosti sa trh upokojí a ceny ropy budú postupne rásť,“ povedal pre Pravdu Dadkhak.