Francúzske policajné komando sa údajne pripravuje zaútočiť na dvojicu teroristov, ktorí uskutočnili krvavý útok na satirický časopis Charlie Hebdo. Predpokladaní atentátnici, bratia Said a Chérif Kouachiovci, sa podľa parížskych médií ukrývají v Reimse severovýchodne od Paríža.
„Buď sa im podarí ujsť, alebo vypukne streľba,“ povedal agentúre AFP jeden z policajtov, ktorý je príslušníkom zásahovej jednotky. Vyzval prizerajúcich sa novinárov, aby dbali o čo najväčšiu bezpečnosť.
Polícia už predtým identifikovala a „lokalizovala“ troch mužov, podozrivých zo spáchania útoku. Informoval o tom server denníka Libération, ktorý pôvodne špekuloval o zadržaní podozrivých.
Francúzsky server MetroNews predtým uviedol, že je známa aj ich totožnosť. Dvaja z útočníkov sú bratia, ktorí majú francúzsku štátnu príslušnosť. Podľa mien už kolujúcich na internete ide vo všetkých prípadoch o osoby arabského pôvodu.
Polícia vraj mala z minulosti informácie o útočníkoch
Polícia podľa neoficiálnych informácií vyhlásila pátranie po 34-ročnom Saidovi Kouachim, 32 ročnom Chérifovi Kouachim a 18-ročnom Hamydovi Mouradovi pre podozrenie z vrážd spáchaných v sídle Charlie Hebdo.
Kým bratia Kouachiovi pochádzajú z 10. parížskeho obvodu na severovýchodnej strane metropoly, o Mouradovi nie je tento údaj známy. Oficiálne je označený za osobu bez domova, ale podľa najnovšej informácie televízie TF1 pochádza z Reimsu. Podľa MetroNews Mourad chodia do maturitného ročníka na tamojšom gymnáziu. Do týchto dvoch oblastí sa preto tiež podľa všetkého sústredí policajné pátranie.
Úrady tiež stále hľadajú sivé vozidlo značky Renault Clio, ktoré páchatelia ukradli na severovýchode Paríža.
Meno Chérifa Kouachiho kolovalo v predchádzajúcich rokoch na francúzskych spravodajských serveroch v súvislosti s trestným stíhaním osôb spojených s radikálnym islamom a náborovou sieťou pre záujemcov o zaradenie medzi islamistických bojovníkov na Blízkom východe.
Francúzska polícia mala z minulosti informácie o všetkých troch zločincoch. Oznámila to francúzska televízna stanica BFM TV.
Podozrivé osoby sa v rokoch 2003–2005 podieľali na verbovaní dobrovoľníkov do radov islamistických oddielov, uviedla BFM TV. Boli tiež podozriví, že sa v roku 2010 zapojili do prípravy plánu na oslobodení niekoľkých teroristov, ktorí boli po roku 1995 vo Francúzsku odsúdení k dlhoročným trestom. Pokus o ich útek z väzenia sa vtedy nepodaril.
Jedného z mužov pravdepodobne zodpovedných za teroristický útok pred niekoľkými rokmi vo Francúzsku odsúdili. Chérif Kouachi dostal roku 2008 nepodmienečný trest 18 mesiacov za verbovanie islamistických bojovníkov pre oddiely extrémistov operujúcich v Iraku, oznámila francúzska tlač.
Ako oznámil Molins, útočníci najprv zastrelili na vrátnici jedného z dvoch ľudí, ktorí tam boli. Potom prenikli na druhé poschodie, kde na redakčnej porade zastrelili ďalších desať ľudí, z toho osem redaktorov. Jednou z obetí bol policajt, ktorý slúžil ako osobný strážca jedného z vedúcich redaktorov, a potom jeden návštevník.
Pri úniku v aute značky Citroën čiernej farby narazili páchatelia na policajtov, s ktorými sa dostali do prestrelky. Ďalej po ceste najprv zranili a potom chladnokrvne zastrelili ďalšieho člena policajnej hliadky na bicykli.
Pri pokračujúcom úteku ulicami Paríža narazili do iného auta, v ktorom sa zranila vodička. Ich vozidlo sa podľa všetkého stalo nepojazdné a tak sa zmocnili iného auta značky Renault Clio šedej farby.
Zahynuli štyria známi karikaturisti
Medzi obeťami útoku sú aj známi karikaturisti Charb, Cabu, Wolinski a Tignous, uvádza stránka Le Parisien. Stephane Charbonnier, známy ako Charb, ktorý bol aj šéfredaktorom týždenníka, mal 47 rokov, Jean Cabut (Cabu) 76, Georges Wolinski 80 a Bernard Verlhac, známejší pod menom Tignous, mal 47 rokov.
Podľa zdrojov agentúry AFP boli útočníci vyzbrojení mimo iného útočnými puškami Kalašnikov a granátometom. Muži v čiernych kapucniach vstúpili pred poludním do budovy redakcie, odkiaľ sa po niekoľkých minútach ozvala streľba, uviedol jeden očitý svedok. Počas desiatich minút vraj zaznelo 30 výstrelov.
„Je to masaker,“ povedal Poignard pre televíznu stanicu BFM. Niektorí svedkovia tvrdia, že volali: „Allahu akbar“, teda Boh je najväčší. „Pomstili sme proroka,“ volali podľa očitých svedkov páchatelia pri úteku z redakcie.
Útočníci sa vraj hlásili k Al-Kajdá
Atentátnici sa údajne hlásili k teroristickej sieti Al-Kajdá. Tvrdí to jedna z pracovníčok redakcie, ktorú citujú francúzske médiá. Ilustrátorka, ktorá je známa pod skratkou Coco, narazila na dvoch útočníkov pred vstupom do budovy, kde sídli redakcia, keď išla pre svoju dcéru do škôlky. Pod hrozbou ozbrojencov vraj vyťukala elektronický kód umožňujúci vstup do domu.
„Brutálne sa vyhrážali, chceli vstúpiť, ísť hore. Vyťukala som kód,“ citoval denník Humanité ilustrátorku. Útok podľa nej trval asi päť minút, počas ktorých sa žena schovala pod kancelársky stôl. „Hovorili veľmi dobre po francúzsky a hlásili sa k Al-Kajdá,“ vyhlásila Coco.
Prezident François Hollande vycestoval na miesto streľby v centre Paríža a zvolal na 14.00 SEČ mimoriadnu schôdzu vlády. Úrady vyhlásili pre celú parížsku oblasť najvyšší protiteroristický pohotovostný stupeň. Do podobnej pohotovosti sa vo Francúzsku zapája okrem polície aj armáda.
Francúzsky prezident François Hollande vyhlásil, že útok bol bezpochyby teroristickým činom. Krajina podľa neho v posledných týždňoch zmarila niekoľko závažných teroristických útokov.
Hollande vyhlásil na štvrtok národný smútok. Vlajky majú v nasledujúcich troch dňoch visieť na pol žrde. „Naša najlepšia zbraň je naša jednota. Nič nás nemôže a nesmie rozdeliť,“ vyhlásil prezident v krátkom mimoriadnom prejave k národu vysielanom v priamom televíznom prenose.
Útok, ktorý sa odohral vo východnej časti francúzskeho hlavného mesta neďaleko námestia Bastily odsúdili Washington, Londýn, Berlín, Moskva aj ďalšie metropoly. Viac o vyjadreniach svetových štátnikov sa dočítate v článku Arabské krajiny útok odsúdili, Obama ponúkol Francúzom pomoc.
Týždenník mal veľa problémov pre karikatúry Mohameda
Tradícia francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo siaha do roku 1969 a novodobá história sa píše od roku 1992, keď začal po vyše desaťročnej prestávke znovu vychádzať. Ide o ľavicové periodikum známe svojou nezmieriteľnosťou k správaniu politikov, polície, bankárov a predstaviteľov cirkví. Niekoľkokrát sa dostalo do problémov kvôli publikovaniu karikatúr proroka Mohameda, v roku 2011 niekto dokonca vypálil jeho redakciu, zrejme kvôli žartom na účet islamu.
Charlie Hebdo býva často porovnávaný so svojím známejším a úspešnejším konkurentom, týždenníkom Le Canard Enchainé. Ten sa ale zameriava skôr na nečakané odhalenia, zatiaľ čo Charlie je omnoho tvrdší a drsnejší, pokiaľ ide o monitorovanie škandálov mocných a zosmiešňovanie ich praktík, konštatuje vo svojej charakteristike server BBC. Jeho radikálny humor sa nezastavuje ani pred náboženstvom a v minulosti niekoľkokrát rozvíril vodu nevyberaným zosmiešňovaním islamu.
Napríklad v roku 2011 vyšlo jedno z čísel pod názvom Charité Hebdo, ktoré poukazovalo na islamské právo šaría. Na prvej strane časopisu bol obrázok rozveseleného proroka Mohameda s týmito slovami: „Sto rán bičom, ak nebudete mŕtvi smiechom!“. Po útoku na redakciu potom časopis vyšiel s obálkou, na ktorej moslim bozkával karikaturistu.
O rok neskôr, v čase, keď vo svete zúrili násilné protesty proti kontroverznému filmu Nevinnosť moslimov, časopis zverejnil ďalšie karikatúry Mohameda. Na niektorých bol znázornený nahý. Vlani časopis vydal komiks o živote proroka, čo moslimské organizácie svorne odsúdili ako provokáciu.
Šéfredaktor týždenníka Stéphane Charbonnier čelil už v minulosti vyhrážkam smrťou a redakcia zažila niekoľko bombových hrozieb. Časté boli napríklad v roku 2006, keď Charlie Hebdo zverejnil karikatúry Mohameda, ktoré sa predtým prvýkrát objavili na stránkach dánskeho denníka Jyllands-Posten. Na jednej z nich mal prorok miesto turbana bombu a na titulnej strane bola autorská karikatúra interných karikaturistov, na ktorej sa Mohamed zúfalo drží za hlavu a hovorí „Je ťažké byť milovaný blbcami“.
Foto: Reuters, JACKY NAEGELEN
Na poslednej obálke týždenníka je karikatúra kontroverzného autora
Týždenník dnes vyšiel s obálkou, kde je karikatúra spisovateľa Michela Houellebecqa súvisiaca s jeho čerstvo vydanou knihou Soumission (Podrobenie) o budúcnosti v islamizovanom Francúzsku. Kresba ukazuje podguráženého románopisca s nápisom „Predpovede kúzelníka Houellebecqa“, kde autor žartuje, že tento rok príde o všetky zuby a v roku 2022 bude oslavovať ramadán.
Päťdesiatšesťročný Houellebecq vydal svoj nový román dnes (7.1.2015), polemiku a vášne však vyvolal už pred svojím uvedením do predaja. Román je fikciou o tom, ako sa v neďalekej budúcnosti moci vo Francúzsku ujíma moslimský prezident, ktorý v krajine zavádza polygamiu či povinné nosenie šatiek pre ženy. Politickým výsledkom islamskej vlády v románe je však znižovanie nezamestnanosti aj zločinnosti a obyvatelia Francúzska sa celkom dobre vyrovnávajú s novými poriadkami.
Román vyšiel v čase, keď v krajine v posledných rokoch islamský terorizmus a príliv moslimských prisťahovalcov na pozadí rekordnej nezamestnanosti živí obavy z islamizácie spoločnosti. Autor prilial olej do ohňa tvrdením, že vývoj popisovaný v jeho knihe je podľa neho vo Francúzsku pravdepodobný. Kritici románu vinia Houellebecqa z toho, že podnecuje v krajine islamofóbiu a strach.
Posledným príspevkom francúzskeho týždenníka na sociálnej sieti Twitter bol obrázok šéfa radikálneho Islamského štátu abú Bakra Bagdadího s fiktívnym prianím k novému roku a „hlavne zdravie“.
Časopis vychádza vždy v stredu s nákladom okolo 45 000 kusov.
Foto: Reuters, GONZALO FUENTES
Asi 100 000 ľudí prišlo vo francúzskych mestách na pietne akcie, uviedla agentúra AFP. Najmenej 15 000 účastníkov pietneho zhromaždenia sa zišlo na námestí Republiky v metropole Paríž, neďaleko miesta útoku. Vyše 13 000 ľudí demonštrovalo v západofrancúzskom Rennes, viac ako 10 000 osôb vyšlo do ulíc Lyonu na juhovýchode krajiny, približne rovnaké množstvo bolo v Toulouse v juhozápadnom Francúzsku. V juhofrancúzskom Marseille sa zišlo 7000 osôb, v Nantes na západe krajiny alebo v Bordeaux 5000 ľudí.
V Paríži nosili manifestujúci čierne smútočné pásky, niektorí držali transparenty s nápisom „Sme Charlie“, čím sa pripojili k celosvetovému prejavu solidarity, ktorý sa týmto heslom lavinovite rozšíril po internete. Ďalší mávali ceruzkami ako symbolmi slobody tlače. Dav po počiatočnom tichu sporadicky skandoval: „Charlie, Charlie“.
Po parížskom útoku médiá sprísňujú bezpečnosť
V súvislosti s útokom na Charlie Hebdo sa na možnú hrozbu pripravujú aj médiá v iných krajinách. Zároveň rôznymi spôsobmi dávajú najavo solidaritu s francúzskymi kolegami.
Madridské sídlo španielskej mediálnej skupiny Prisa, do ktorej patrí napríklad denník El País, v stredu popoludní z bezpečnostných dôvodov evakuovali po tom, čo do neho dorazil podozrivý balíček. Po chvíli sa ale zamestnanci mohli vrátiť do práce, uviedla hovorkyňa skupiny Prisa s tým, že v balíčku nebolo nič nebezpečné. Podozrivé zásielky dostali aj redakcie niekoľkých ďalších novín, polícia ale podľa Reuters neuviedla, čo v nich bolo.
V súvislosti s útokom na Charlie Hebdo zostrila bezpečnostné opatrenia dánska mediálna skupina JP/Politikens Hus, ktorej denník Jyllands-Posten v roku 2005 zverejnil karikatúry proroka Mohameda. Vyplýva to z interného e-mailu, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters. Zverejnenie zosmiešňujúcich kresieb vyvolalo vlnu protestov v moslimskom svete.
Na citlivých miestach v Ríme sa sprísnili bezpečnostné opatrenia, týka sa to hlavne redakcií médií, informovala agentúra ANSA s odvolaním sa na bezpečnostného činiteľa. Taliansko je v stave najvyššej pohotovosti, ale podľa zdrojov zo spravodajských služieb citovaných agentúrou ANSA bezprostredné riziko útokov krajine nehrozí, nedá sa však vylúčiť, že zaútočia takzvaní osamelí vlci.
Užívatelia sociálnej siete Twitter, ale i napríklad americká ambasáda v Paríži vyjadrujú solidaritu prostredníctvom kľúčového slova #JeSuisCharlie (Som Charlie) a banneru s týmto heslom. Karikaturista amerického týždenníka The New Yorker svojim čitateľom zaželal, aby si pekne užili jeho najnovší „kultúrne, etnicky, nábožensky a politicky korektný vtip“: nenakreslil vôbec nič. V inom kreslenom vtipe sa zase terorista s ešte dymiacou zbraňou skláňa nad svojou obeťou a hovorí: „On kreslil prvý“.
Nemecký satirický časopis Titanic, ktorý podľa agentúry APA neváha ísť až za hranicu dobrého vkusu, dnes na svojich internetových stránkach zverejnil „upozornenie pre teroristov“: „Na 16. hodinu je v redakcii Titanicu naplánovaná tlačová konferencia, na ktorej sa zúčastnia … všetky médiá. Teroristom sa ponúka šanca zlikvidovať nielen redakciu satirického časopisu, ale aj ďalšie iné klamárskych nemeckých novinárov. Bude sa podávať občerstvenie (ale až po skončení tlačovej konferencie)“.
Najhorší masaker novinárov zažili v roku 2009 Filipíny
Výber prípadov útokov na redakcie médií či zabitia väčšieho počtu novinárov v uplynulých rokoch:
- 1. augusta 1994 – Mohutný výbuch nálože rozmetal budovu redakcie denníka Corse-Matin v korzickom Ajacciu. Nikto nebol zranený, materiálne škody boli značné. Za deväť mesiacov to bol už druhý prípad, keď neznámi páchatelia zaútočili týmto spôsobom na francúzskom stredomorskom ostrove proti miestnym médiám.
- 7. augusta 2000 – Smrť štyroch osôb si v baskickom Bilbau v blízkosti redakcie provládneho denníka El Mundo vyžiadala explózia výbušnín, ktoré obete (údajne členovia ETA) viezli vo svojom aute; jednou z obetí bol Francisco Rementeria, šéf komanda Vizcaya.
- 12. októbra 2006 – Členovia ozbrojeného komanda prepadli v irackej metropole Bagdad budovu sunnitskej satelitnej televízie Aš-Šaabíja a zabili 11 ľudí. Medzi mŕtvymi bol aj generálny riaditeľ televízie.
- 23. novembra 2009 – Členovia vplyvného filipínskeho klanu Ampatuanov zmasakrovali kolónu politického protivníka, ktorý sa chcel uchádzať spolu so šéfom klanu Andalom Ampatuanom o guvernérsky úrad. Masaker sa odohral v meste Ampatuan v jihofilipínskej provincii Maguindanao. Vyžiadal si 57 obetí, vrátane asi 34 novinárov a mnohých žien, a je označovaný za najhorší masaker v dejinách Filipín a za údajne najhorší masaker novinárov v histórii. Vlani v marci pred súd postavili 28 údajných páchateľov, medzi nimi bol aj Andalo Ampatuan junior.
- 2. novembra 2011 – Neznámi útočníci podpálili parížske kancelárie satirického časopisu Charlie Hebdo, ktorý si v poslednom čísle robil žarty z islamu. Pri podpaľačskom útoku nebol nikto zranený, podľa polície ale požiar spôsobil značné škody. Útočníci napadli aj internetové stránky časopisu, kde sa objavil obrázok mešity a nápis „nie je iného boha okrem Alaha“.