Karikatúry? Duša francúzskej slobody

Zosmiešňovali kohokoľvek a čokoľvek. Karikaturisti zo satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorí hovorili, že ich jedinou zbraňou sú ceruzky a fixky, boli nezastaviteľní.

12.01.2015 13:00
karikaturisti, spomienka, Charlie Hebdo Foto:
Spomienka na zavraždených karikaturistov v Paríži.
debata (8)

„Časopis sa vysmieval zo všetkých náboženstiev. Kresťanov, židov, moslimov. Zverejnil aj karikatúry proroka Mohameda, čo určite prispelo k nenávisti k týždenníku. Mnoho ľudí vníma Charlie Hebdo ako trocha vulgárny, so sexuálnymi narážkami. Niektorí si myslia, že je protiislamský. Nesúhlasím s týmto hodnotením,“ povedal pre Pravdu francúzsky novinár Jacques Hubert-Rodier z denníka Les Echos.

Karikatúry, často pôsobiace drsne, predstavujú neodmysliteľnú súčasť života vo Francúzsku. Takpovediac tvoria dušu tamojšej slobody prejavu. Autori len zriedkavo čelia žalobám. Dlhá tradícia nemilosrdnej satiry im poskytuje pocit bezpečia, pretože súdy sa stavajú na stranu karikaturistov. Príklad ako dôkaz – Charlie Hebdo prestál žalobu v roku 2006, keď mu súd dal za pravdu, že kresby boli zamerané proti islamskému terorizmu, nie proti samotnému islamu a karikatúra Mohameda s bombou v turbane je satirou náboženského fundamentalizmu.

Masaker v redakcii Charlie Hebdo znamenal atentát proti slobode prejavu. „Politická satira a jej tvorcovia majú vo francúzskej spoločnosti tradične kultové, výsadné postavenie, bezprecedentné v iných európskych krajinách,“ zdôraznil pre Pravdu nemenovaný slovenský veľvyslanec v jednom zo štátov EÚ. Upozornil, že poukázanie na túto skutočnosť je mimoriadne dôležité pre pochopenie traumy Francúzov. „Predstavte si Slovensko, že keby ešte žil básnik Milan Rúfus, tak ho niekto zastrelí za jeho kresťanské názory,“ dodal diplomat, ktorý žil v Paríži.

Mimochodom, pokiaľ ide o obľúbenosť karikatúr vo Francúzsku, ako príklad môžu poslúžiť mienkotvorné noviny Le Monde. Dlhé roky neuverejňovali na titulnej strane fotografie, ale kreslené vtipy.

Francúzska bezhraničná sloboda ceruziek a fixiek sa vzťahuje od zosmiešňovania politikov až po náboženstvá. Bývalý šéf Elyzejského paláca Jacques Chirac ako tlačí z análneho otvoru hlavu niekdajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Jezuliatko nakreslené do hviezdy pred rozkrokom Panny Márie s nadpisom Pravdivý príbeh Ježiška (titulná strana jedného z vydaní Charlie Hebdo).

„Niekomu môžu niektoré kresby pripadať urážajúce či dokonca odporné, lenže karikatúra naozaj patrí do duše francúzskej slobody,“ podotkol iný slovenský diplomat, ktorý tiež pôsobil vo Francúzsku a je inde stále činný v zahraničnej službe. Podčiarkol, že vnímanie slobody kreslenia je vo Francúzsku neporovnateľné so Slovenskom. „Myslím si, že nebudem preháňať, keď poviem, že jedno ostrejšie vydanie nejakého slovenského titulu na francúzsky spôsob by finančne zničilo tunajšie periodikum. Nasledovali by žaloby dožadujúce sa vysokého odškodného a zo skúsenosti na Slovensku by sa dalo očakávať, že dotknuté osoby by uspeli na súdoch,“ doplnil.

Medzi najviac vyhľadávané osoby pre tvorbu karikatúry patria vo Francúzsku prezidenti. Aj Sarkozy si musel zvyknúť, že ceruzky a fixky ho bolestivo pichnú. Napríklad na jednej karikatúre sa mužské pohlavné orgány dokresľovaním zmenia na nos a lícne kosti na jeho tvári.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #novinári #sloboda prejavu #útok radikálov #islamistickí extrémisti #karikatúry #Charlie Hebdo