Francúzsko sa pomaly spamätáva z tragédie, ale zároveň očakáva ďalšie možné útoky islamských radikálov. Ich nigérijskí „druhovia v zbrani a vo viere“ z organizácie Boko Haram (v preklade „západné vzdelanie je hriešne“) však pokračujú vo vraždení „neveriacich“. Najnovšie zrovnali so zemou mestečko Baga ležiace na brehu Čadského jazera a jeho obyvateľov vrátane detí zmasakrovali.
„Zabili veľa ľudí. Na jednom mieste som videl až sto mŕtvych. Aj pri úteku do buša po nás ďalej strieľali a zabili každého, kto nestihol utiecť,“ cituje Amnesty International (AI) jedného zo svedkov tragédie, ktorá si podľa odhadov vyžiadala asi 2-tisíc ľudských životov. Aj satelitné snímky potvrdili, že mesto prakticky zmizlo zo zemského povrchu. „Bol to úmyselný útok na civilistov. Ich domy, ako aj zdravotnícke zariadenia a školy ľahli popolom,“ informoval Daniel Eyre z AI.
V súvislosti s tragickým vývojom v Nigérii sa často konštatuje, že napriek tamojšiemu oveľa väčšiemu rozsahu zverstiev islamských radikálov sú stále v tieni tragických udalostí v Paríži. „Je priam hanbou, že zabitie dvetisíc ľudí pri najväčšej masakre Boko Haram nemá takmer žiadne spravodajské krytie,“ cituje denník Guardian Maxa Abrahmsa, odborníka na terorizmus. Podľa novín je problém v tom, že podmienky práce pre novinárov v severnej Nigérii sú notoricky známe ako mimoriadne zložité. Novinári a Európania vôbec sa stali vyhľadávaným cieľom radikálov z Boko Haram.
Vodou na mlyn teroristom je okrem biedy, sociálneho útlaku a negramotnosti aj prehlbujúca sa hospodárska kríza v Nigérii vrátane poklesu ceny ropy. Krajina je totiž najväčším vývozcom čierneho zlata na africkom kontinente. Denne exportuje približne 2,5 milióna barelov (barel 159 litrov). Navyše každodenné krvavé konflikty s náboženským pozadím sa stali súčasťou života 150-miliónovej Nigérie.
Pritom polovicu obyvateľstva tvoria moslimovia žijúci na severe krajiny a druhú kresťania na juhu. Cieľom sekty Boko Haram je vytvoriť na severe, ako aj v susedných krajinách v Kamerune a Čade islamský chalifát riadený zákonom šariá. Organizácia má prepojenie na hnutie Al-Kajdá v krajinách Maghribu, ktorá operuje z Mali.
„Kresťania žijú v strachu. Obeťami fanatizmu radikálov sa stali aj ďalšie menšiny vrátane umiernených moslimov. Všetci, ktorí nesúhlasia s radikálmi z Boko Haram,“ cituje denník La Stampa nigérijského arcibiskupa Ignatiusa Ayau Kaigamu. Podľa neho musí medzinárodné spoločenstvo ešte aktívnejšie spoločne bojovať proti teroristickej hrozbe islamských radikálov.
„Nesmieme sa obmedziť iba na vyhlásenia. Potrebujeme rovnaké odhodlanie, akého sme boli svedkami nedávno v Paríži. Bola to tragédia, ale rovnaké tragédie sa odohrávajú u nás každý deň. Postoj k nim je však úplne iný,“ pripomenul arcibiskup. Zároveň zdôraznil, že v Nigérii denne vybuchujú bomby a rastie počet obetí teroristických útokov. „Nemôžu predsa existovať obete prvej a druhej kategórie,“ dodal kňaz.
Zatiaľ sa zo strany medzinárodného spoločenstva postoj k udalostiam v Nigérii veľmi nemení. Väčšinou ide o verbálne prejavy solidarity s obeťami teroru. Najnovšie britský premiér David Cameron a prezident USA Barack Obama presvedčovali o tom svet v spoločnom článku v novinách Times.
„Aj naďalej budeme jednotní v odpore silám, ktoré ohrozujú naše hodnoty a náš spôsob života,“ konštatujú autori pod sugestívnym titulkom Nedovolíme umlčať hlas slobody. Ubezpečenie oboch lídrov, podľa ktorého „sa nezľaknú extrémistov, či sú to jednotlivci, alebo pochádzajú zo skupín, ako je Al-Kajdá, Islamský štát či Boko Haram“, je slabou útechou pre milióny trpiacich Nigérijčanov.