"Je načase, aby Ukrajina prestala zatvárať oči pred vlastnou politickou elitou , ktorá čoraz viac naberá ultrapravicový radikálny charakter, vyvolávajúci znepokojenie svetovej verejnosti. Autor komentára v tejto súvislosti cituje ukrajinského politického aktivistu Denisa Pilaša, podľa ktorého ultrapravicové názory boli čoraz populárnejšie ešte pred udalosťami na Majdane roku 2014.
„Problémy sa začali vtedy, keď sa pravicoví radikáli zjednotili proti migrantom napriek tomu, že ich bolo na Ukrajine minimálne,“ upozornil Pilaš. Podľa neho sa ultrapravicové skupiny dokonca pokúsili vyvolať pomocou mítingov „antimigrantskú hystériu“. A skutočne strana Sloboda Ťahnyboka presadzovala, aby v štátnych funkciách boli iba „etnickí Ukrajinci“. Ako pripomína Kozloff, Sloboda má niekoľko ideologických princípov vrátane antikomunizmu, antiliberalizmu, rasizmu, rusofóbie i velebenie kontroverznej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
„Ešte roku 2012 Sloboda ako najradikálnejšia politická sila pôsobiaca v opozícii dokázal v parlamentných voľbách získať podporu 10 percent voličov,“ pripomína americký komentátor s tým, že ultranacionalisti patrili k aktivistom protestov v Kyjeve koncom roku 2013. Pritom podľa neho politickí lídri Euromajdanu nechceli či skôr sa báli brzdiť radikálov, ktorí sa sami charakterizovali ako vlastenci. Ako konštatovalo aj BBC, demonštranti vykrikovali nacionalistické heslá, ktoré si dav osvojil.
„Bolo strašné vidieť, ako štátny aparát je v troskách a neonacisti patrili medzi jednu z mála síl organizujúcich pohyb v teréne,“ cituje Kozloff Denisa Gorbača, jedného z lídrov Nezávislého zväzu ukrajinských pracujúcich.
Podľa Kozloffa citujúceho denník Guardian po zápase o voliča s nacionalistickými názormi mnohí ukrajinskí politici, ktorých dovtedy bolo možné zaradiť medzi centristov či liberálov, začali mať v prejavoch čoraz viac pravicovejší tón. Nezašla ukrajinská vláda priďaleko v snahe vyhovieť ultrapravici? Kladie si otázku americký politológ. Odvoláva sa pritom na informáciu ochrancov ľudských práv.
Ako príklad uvádza rozhodnutie prezidenta Petra Porošenka udeliť ukrajinské občianstvo bieloruskému neonacistovi Sergejovi Korotkichovi, účastníkovi vojenskej operácie v Donbase a podozrivému z teroristického útoku na Manéžnom námestí v Moskve roku 2007. V súčasnosti je Korotkich príslušníkom práporu Azov, operujúceho na juhovýchode krajiny. Prápor má podporu kyjevského politického vedenia napriek tomu, že ho riadi skupina extrémistov, ktorí napríklad považujú Židov, ako aj príslušníkov iných národností za menejcennú rasu.
„Neonacisti môžu byť veľkým nebezpečenstvom pre ukrajinskú spoločnosť, pretože majú dnes bojové skúsenosti a v médiách ich prezentujú ako hrdinov,“ cituje Kozloff v závere ukrajinského aktivistu Pilaša.
The Huffington Post je úspešný americký spravodajský a komentátorský server. Má sedem zahraničných mutácií vrátane nemeckej v Európe. Americkú verziu založila roku 2005 Arianna Huffingtonová. Server kúpila spoločnosť AOL. The Huffington Post má medzinárodné mutácie v Británii, Kanade, vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Okrem toho web pracuje na verziách pre čitateľov v Rusku, Indii, Južnej Kórei, Maroku, Mexiku alebo Austrálii.