Tsipras (40), ktorý u voličov uspel najmä so svojím sľubom, e zmení kurz prísnej politiky úspor, je najmladším premiérom v gréckej histórii. Ako vôbec prvý predseda vlády aj počas prísahy v prezidentskom paláci predniesol len civilnú časť slávnostnej formulácie a vynechal náboženskú pasáž, čím porušil doterajšiu tradíciu tejto pravoslávnej krajiny.
Vznik kabinetu bude podľa všetkého veľmi rýchly, pretože Tsipras sa už dohodol na koaličnej vláde s menšou pravicovou stranou Nezávislí Gréci. Oznámili to predsedovia strán Alexis Tsipras a Panos Kammenos po spoločnom rokovaní. Vo 300-člennom parlamente budú mať obe formácie dohromady pohodlnú väčšinu 162 poslancov.
„Chcem oznámiť, že od tejto chvíle má krajina vládu. Nezávislí Gréci vložili svoju dôveru do premiéra Alexisa Tsiprasa. Máme tú rámcovú dohodu,“ povedal Kammenos po stretnutí s vedením Syriza v Aténach. „Premiér sa dnes stretne s prezidentom kvôli uvedeniu do úradu a oznámi zloženie kabinetu, na ktorom sa budú Nezávislí Gréci podieľať,“ dodal.
Syriza a Nezávislí Gréci odmietajú úsporné opatrenia
O potenciálnym spojení ľavicovej Syrizy a pravicových Nezávislých Grékov sa špekulovalo už pred voľbami, hoci ide o pomerne nesúrodé formácie z opačných strán politického spektra. Obe strany však majú rovnaký názor na najdôležitejšiu tému: odmietajú prísne úsporné opatrenia, ktoré Aténam nariadili medzinárodní veritelia výmenou za rozsiahle pôžičky, a chcú rokovať o zmiernení podmienok zahraničnej finančnej pomoci.
Foto: SITA/AP, Lefteris Pitarakis
Syriza, favorit volieb, vyhrala oveľa presvedčivejšie, než sa očakávalo. Po sčítaní 99,8 percent hlasovacích lístkov získala 36,3 percenta hlasov. Druhá skončila doterajšia vládna pravicová strana Nová demokracia (ND) so ziskom 27,8 percenta hlasov, čo znamená 76 poslancov.
Nacionalistickí Nezávislí Gréci získali 4,8 percenta hlasov a 13 poslancov.
Víťazná strana sa chystá zísť aj s predákmi stredoľavej strany Potami (Rieka), ktorá získala šesť percent hlasov, a so zástupcami komunistov, ktorých vo voľbách podporilo 5,6 percenta voličov. Líder strany Potami Stavros Theodorakis však naznačil, že do vlády sa vstúpiť nechystá, aj keď budúcu koalíciu možno podporí.
Vo voľbách uspeli aj neonacisti zo Zlatého úsvitu, ktorí získali 6,3 percenta hlasov. Naopak socialisti (PASOK), ktorí doteraz tvorili vládu s ND, od posledných volieb v roku 2012 prišli o polovicu priaznivcov a dostali len 4,7 percenta hlasov.
Konzervatívci a socialisti prepadli prvýkrát od roku 1974
Výsledky znamenajú, že prvýkrát po 40 rokoch nebudú pri moci ani konzervatívci z ND, ani socialisti, teda dve sily, ktoré gréckej politike dominovali od pádu vojenskej junty v roku 1974.
Syriza sa usiluje o zmenu zmlúv s medzinárodnými veriteľmi a chce s nimi vyjednať niekoľko úľav. Voliči tejto politickej strany pochádzajú hlavne z radov ľudí, ktorí sú už unavení z úsporných opatrení a na ktorých ekonomické problémy doliehajú najviac. Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a odvtedy krajinu držia nad vodou zahraniční veritelia, teda Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond.
Výroky európskych politikov k výsledkom volieb
Foto: Reuters, Marko Djurica
„Grécky národ dnes písal históriu. Grécko necháva za sebou odriekanie a katastrofy a ide pevnými krokmi dopredu s optimizmom a nádejou. Postavíme krajinu na nových základoch.“ predseda Syrizy Alexis Tsipras v nedeľňajšom prejave po oznámení prvých výsledkov
„Členstvo v eurozóne znamená, že budete dodržiavať všetko, k čomu ste sa zaviazali.“ šéf euroskupiny, holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem
„Nebudeme odpúšťať dlhy, ale sme pripravení hovoriť o predĺžení programu finančnej pomoci a dátumoch splatnosti. To ale nič nemení na skutočnosti, že Grécko musí pokračovať v ekonomických reformách.“ fínsky premiér Alexander Stubb
„Grécko musí pokračovať na svojej reformnej ceste. Čoskoro sa ukáže, že pán Tsipras dával len plané sľuby.“ príspevok šéfa ľudoveckej frakcie EP Manfreda Webera na Twitteri
„Grécke voľby sú fackou európskemu sovietskemu zväzu eura, nezamestnosti a bankám.“ šéf talianskej separatistickej strany Liga severu Matteo Salvini
„V eurozóne existujú vnútorné pravidlá, ktoré sa musia dodržiava. "Nemôžeme vytvárať zvláštne kategórie pre takú alebo onakú krajinu.“ šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová
„Ak znížime Grécku dlh, vyšleme tým zlý signál do Portugalska, Írska, na Cyprus či do Španielska.“ eurokomisár pre digitálnu ekonomiku Günther Oettinger