Rusko si na Grécku vyskúša, aký má vplyv v Európe

Nová grécka vláda nesúhlasí s postupom Európskej únie proti Rusku. Podľa vyjadrenia Bruselu, ktoré je vyhlásením členských krajín, Moskva nesie zodpovednosť za ostreľovanie ukrajinského mesta Mariupoľ z 24. januára.

29.01.2015 07:14
Alexis Tsipras Foto: ,
Nový grécky premiér Alexis Tsipras s členmi svojej vlády.
debata (113)

"Odsudzujeme zabíjanie civilného obyvateľstva. Berieme na vedomie dôkazy o pokračujúcej a narastajúcej podpore, ktorú separatistom poskytuje Rusko, čo podčiarkuje jeho zodpovednosť,“ uvádza vyhlásenie. Moskva akúkoľvek zodpovednosť odmieta.

Internetový portál EU Observer zverejnil reakciu Atén, kde od utorka vládne koalícia radikálne ľavicovej Syrizy a nacionalisticko-pravicových Nezávislých Grékov (ANEL). Podľa gréckej vlády vyhlásenie nevzniklo s jej súhlasom. EU Observer tiež tvrdí, že zjemniť text v prospech Ruska sa snažili Rakúsko, Maďarsko a Slovensko.

„V rámci prípravy vyhlásenia sa k predloženému návrhu textu, ako býva zvykom, vyjadrovali všetky členské štáty EÚ vrátane Slovenska. Nie je zvyčajné verejne sa vyjadrovať k detailom takýchto pracovných interných procesov pri príprave dokumentov Rady EÚ. Vyhlásenie bolo prijaté jednomyseľne a predstavuje jednotnú pozíciu EÚ, teda aj Slovenska,“ reagoval pre Pravdu Peter Stano, hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí.

Raketový útok na Mariupoľ si 24. januára podľa miestnych úradov vyžiadal 30 mŕtvych a desiatky zranených. Obviňujú sa z neho obe strany konfliktu. Podľa denníka Guardian však pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe uviedli, že rakety Grad boli vystrelené z územia ovládaného separatistami, ktorých podporuje Rusko. Alexander Zacharčenko, šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky, tiež najprv vyhlásil, že sa začal útok na Mariupoľ. Neskôr v ruskej televízii povedal, že to tak nie je.

Už vo štvrtok budú ministri zahraničných vecí Európskej únie rokovať o ďalších sankciách proti Rusku. Podľa predbežného návrhu by mali rozhodnúť o tom, že opatrenia budú platiť ďalších šesť mesiacov. Na čiernu listinu by mali pribudnúť aj noví ľudia.

Grécko už bude v Bruseli zastupovať minister zahraničných vecí Nikolaos Kotzias. Roku 2013 ako profesor na univerzite v Pireu uvádzal prednášku ruského politológa a filozofa Alexandra Dugina, ktorý je známy svojou zmesou boľševicko-fašistických názorov. V minulosti žiadal obnovenie ruského impéria a bol poradcom šéfa ruskej dumy Sergeja Naryškina.

"Neexistuje krajina, ktorá by sa nesnažila ovplyvniť iné vlády v otázkach, ktoré pokladá za dôležité,“ reagoval pre Pravdu Sergej Utkin z Centra pre situačné analýzy z Ruskej akadémie vied na otázku, či sa Moskva bude snažiť pôsobiť na zahraničnú politiku vlády v Aténach. "Samozrejme, Kremeľ má záujem, aby čo najviac členov EÚ nepodporovalo politiku sankcií EÚ. Rusko teda môže vítať výsledok volieb v Grécku,“ myslí si Utkin.

"Moskva má obmedzené možnosti, ako ovplyvňovať grécku politiku. Keby však Atény pomohli oslabiť sankcie EÚ proti Rusku, Kremeľ by sa im mohol odvďačiť. Napríklad lepším prístupom gréckych produktov na ruský trh. Grécko zasiahol zákaz dovozu potravín do Ruska,“ povedal pre Pravdu grécky analytik Ioannis Michaletos z Inštitútu pre bezpečnostné a obranné analýzy.

V minulosti sa nový grécky premiér Alexis Tsipras verejne vyjadril, že EÚ by nemala uznať neonacistickú vládu Ukrajiny. A nebolo by to prvý raz, keď sa Atény priblížili k Moskve. "Nová vláda Syriza-Nezávislí Gréci bude mať inú zahraničnú politiku ako predchádzajúce kabinety. Mohla by sa viac podobať na to, čo robil socialistický premiér Andreas Papandreu na začiatku 80. rokov minulého storočia. Teda byť proti NATO, proti vojnám vedeným USA a proti antiruskej orientácii Západu,“ vysvetľuje expert na Grécko Michális Michael z La Trobovej univerzity v Melbourne.

Expert na medzinárodné vzťahy pripomína, že Syriza môže vidieť Rusko aj ako alternatívny model k EÚ. "Nový šéf gréckej diplomacie Kotzias v minulosti hovoril o zahraničnopo­litickej orientácii Grécka, ktorá sa nesústredí len na Západ,“ pripomenul pre Pravdu Michael. Grécko však môže mať v oblasti diplomacie predsa len obmedzený priestor. Prioritou Atén je riešiť ekonomické vzťahy s EÚ a veriteľmi. Pre Syrizu by mohlo byť problémom púšťať sa do konfliktu s niektorými členskými štátmi únie.

"Atény chcú zostať v EÚ a eurozóne. Potrebujú sa dohodnúť na väčšej flexibilite, čo sa týka ich dlhu. Nebolo by pre ne múdre, keby blokovali veľmi vážnu a delikátnu debatu týkajúcu sa Ruska,“ reagovala pre Pravdu Kristi Raiková z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

© Autorské práva vyhradené

113 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #EÚ #Rusko #Ukrajina