"Nesmiete pripustiť výučbu z kníh, ktoré propagujú západné hodnoty,“ uviedol Jüan s odvolaním sa na spoločné nariadenie Štátnej rady a Generálneho úradu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. "Nikdy v učebniach neumožnite útoky či hanobenie vodcov strany alebo vyjadrenia, ktoré by spochybňovali socializmus,“ citovala s odvolaním sa na čínske zdroje z vyjadrenia ministra školstva aj agentúra Reuters.
"Vnímam to ako súčasť širšej snahy, ktorej výsledkom má byť prísnejšia ideologická kontrola. Za západné hodnoty komunisti pokladajú všetko, čo má niečo spoločné s demokraciou,“ reagoval pre Pravdu na vyhlásenia z Pekingu expert na čínsku politiku Nathan Liu z Ming Čchuanovej univerzity v taiwanskom Tchaj-peji.
Pozícia čínskych komunistov pritom vyzerá neotrasiteľná. Generálny tajomník strany a prezident krajiny Si Ťin-pching za dva roky vládnutia získal postavenie, ktoré niektorí pozorovatelia dokonca prirovnávajú k postaveniu Mao Ce-tunga. Jeho antikorupčné ťaženie sa nevyhlo ani vysokopostaveným politikom a zdá sa, že si nikto nemôže byť ničím istý. To len posilňuje Siovu moc.
No napriek tomu to vyzerá tak, že režim ešte sprísňuje ideologickú kontrolu. Štátne médiá útočia nielen na disidentov, ale aj kritikov, ktorí pôsobia v rámci režimu. Agentúra Sin-chua uviedla, že oficiálne organizácie sa musia držať marxizmu, musia ho propagovať medzi obyvateľstvom a šíriť po svete.
"Je to najväčší paradox Číny,“ vyhlásil pre Pravdu Kerry Brown, výkonný riaditeľ Centra pre čínske štúdie na univerzite v Sydney. "Peking odmieta myšlienky zo Západu, a pritom systém je založený na marxizme. Teda na importovanej západnej ideológii,“ pripomenul Brown. Čína podľa expertov tiež ďalej posilňuje internetovú cenzúru a buduje čoraz dokonalejší Veľký Firewall.
"Dlhodobým cieľom Pekingu je, aby internet v krajine fungoval ako vnútorná sieť. To znamená, odrezať ho od všetkých stránok, nad ktorými nemá režim kontrolu. Vládni byrokrati chcú mať možnosť nepretržite sledovať všetko, čo kto povie,“ povedal pre denník Washington Post jeden vysokopostavený predstaviteľ technologickej firmy, ktorý si neželal byť menovaný.
Peking v posledných týždňoch výrazne obmedzil používanie služby Gmail. Zameriava sa tiež na ochromenie takzvaných virtuálnych súkromných sietí, ktoré doteraz umožňovali aj prístup k internetovým stránkam, ktoré sú zakázané.
"Keby tu boli protesty legálne, išla by som do toho,“ vyjadrila pre denník New York Times frustráciu z obmedzení 25-ročná Ťing Jüe-čchen, ktorá nedávno založila malú internetovú spoločnosť.
"Do istej miery je to skutočne vážne,“ myslí si Brown. "Si Ťin-pching a ďalší lídri veľa hovoria o rizikách prílišnej otvorenosti sa cudzím myšlienkam, ktoré sa šíria cez internet. Podľa nich naivné nasledovanie západného modelu viedlo ku katastrofe v Rusku. Je to niečo, čomu sa chcú vyhnúť. Odmietanie západných hodnôt je však aj dobrá nacionalistická a populistická politika. Má to byť dôkaz, že čínska vláda je pevná a silná a pred nikým sa neskloní,“ vysvetlil expert.