Foto: SITA/AP, Mindaugas Kulbis
Znamená to aj rozmiestenie niekoľko desiatok vojakov v zapojených krajinách, ktorými sú Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Okrem naposledy menovaného štátu sú to všetko alianční členovia, ktorí susedia s Ukrajinou alebo Ruskom. Netýka sa to však Slovenska a Maďarska.
Aj keď oba štáty majú hranice s Ukrajinou, podľa viacerých expertov z Budapešti a Bratislavy zaznievalo v posledných mesiacoch veľa protichodných signálov. Slovenský premiér Robert Fico napríklad naznačil, že prípadné pôsobenie vojakov NATO na území krajiny sa dá prirovnať k príchodu jednotiek Varšavskej zmluvy v roku 1968.
"Rétorika Maďarska zase bola smerom k Rusku príliš zmierlivá a ústretová. Sú na to aj operatívne dôvody, prečo centrá budú tam, kde budú. Prečo by však NATO posielalo vojakov niekde, kde ich nechcú,“ reagoval pre Pravdu poľský bezpečnostný expert Konrad Muzyka z analytickej spoločnosti IHS.
"Nie je prekvapujúce, že integrované jednotky síl NATO budú v štátoch, ktoré sú najviac zasiahnuté anexiou Krymu a ruskou inváziou na Ukrajinu,“ povedal pre Pravdu John R. Deni z Inštitútu strategických štúdií Akadémie americkej armády. "Samozrejme, že Slovensko a Maďarsko majú tiež hranice s Ukrajinou. Očividne to však politici v týchto krajinách neberú ako zvýšené riziko. Pre Poľsko a pobaltské štáty je Rusko takmer existenčnou hrozbou. Rumunsko a Bulharsko sa zase podľa všetkého obávajú najmä zvýšenej prítomnosti a vplyvu Ruska v Čiernom mori,“ povedal expert, ktorého názory nevyjadrujú oficiálne stanovisko USA.
Hoci NATO zatiaľ z rôznych dôvodov Slovensko a Maďarsko obišlo, v budúcnosti sa to môže zmeniť. Budapešť prejavila ochotu zapojiť sa do nových štruktúr aliancie. Bratislava tiež možno nezostane mimo. Nedá sa vylúčiť, že sa o tom bude rokovať už na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli tento týždeň.
Generálny tajomník aliancie Stoltenberg uviedol, že nové štruktúry budú najvýraznejším posilnením kolektívnej obrany od konca studenej vojny. Veliteľské centrá vytvoria lepšie prepojenie NATO s jeho východným krídlom a pomôžu pri organizovaní cvičení. V budúcnosti by podľa denníka Wall Street Journal mali slúžiť špeciálnym silám rýchlej reakcie, o ktorých vzniku sa rozhodlo na summite aliancie vlani vo Walese. Malo by ich tvoriť asi päťtisíc vojakov a budú fungovať od roku 2016. Na už spomenutom stretnutí šéfov obrany členských krajín by malo NATO oznámiť, kto a kedy do nich prispeje. Jednotky by prípade krízy mali byť nasaditeľné do dvoch dní.
V každom centre má slúžiť okolo 50 vojakov z rôznych krajín aliancie, približne polovica personálu by mala byť podľa agentúry Reuters z hostiteľského štátu. V dohode medzi NATO a Ruskom z roku 1997 sa aliancia zaviazala, že sa zdrží rozmiestňovania väčšieho množstva bojových jednotiek na území nových členov. Zdržanlivé pri umiestňovaní vojakov má byť podľa dokumentu aj Rusko.
"Môže vytvorenie centier prispieť k ďalšiemu zvyšovaniu napätia medzi alianciou a Západom? Podľa mňa by to tak nemalo byť, hoci Moskva to bude vnímať inak,“ tvrdí Deni. "Hovoríme však zatiaľ asi len o 50 vojakoch, ktorí nebudú mať k dispozícii žiadne zásadné vybavenie a schopnosť vykonávať vojenské manévre,“ myslí si expert.
"Ťažko si predstaviť, že by Kremeľ reagoval pozitívne,“ povedal pre Pravdu aj Igor Merheim-Eyre, odborník na medzinárodné vzťahy z Kentskej univerzity. "Lenže Moskva sa správa k aliancii čoraz hysterickejšie. Bolo by však nerealistické očakávať, že NATO si nepokryje východné územie, najmä vzhľadom na čoraz deštruktívnejšiu vojnu na Ukrajine,“ pripomína Merheim-Eyre.