Prví vojaci NATO pomôžu členským krajinám v ohrození do dvoch dní

Členské krajiny NATO v ohrození budú môcť počítať s príchodom prvých vojakov spojeneckých síl do 48 hodín, potvrdili vo štvrtok na rokovaní v Bruseli ministri obrany aliancie. Vznik zoskupenia s veľmi rýchlou reakčnou dobou je súčasťou zmien, ku ktorým NATO vlani pristúpilo na summite vo Walese kvôli bezpečnostnej situácii v Európe zmenenej ruským postupom na Ukrajine.

05.02.2015 07:34 , aktualizované: 21:53
NATO, Stoltengerg Foto: ,
Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg
debata (406)

Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii uviedol, že celkovo pôjde o zoskupenie brigády, ktoré má mať okolo 5-tisíc vojakov s prvkom špeciálnych síl, a leteckú aj námornú podporou. Svoje najrýchlejšie časti, pripravené za dva dni, bude môcť zostávajúca časť zoskupenia nasledovať do týždňa.

„Zabezpečíme, že budeme mať správne sily na správnom mieste v správny čas,“ poznamenal Stoltenberg. Vznik tohto „hrotového zoskupenia“, označovaného ako sily s veľmi krátkym reakčným časom, je súčasťou aliančnej odpovede na nové hrozby ako z východu, tak aj z južného smeru.

Stoltenberg zdôraznil, že ide o obranné kroky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými záväzkami NATO.

Rovnako, ako americký minister obrany Chuck Hagel, varoval pred tým, aby sa aliancia pri vnímaní hrozieb rozdelila na dve krídla.

Spoločne so zriadením nového zoskupenia aliancia zvyšuje počty a zrýchľuje reakčnú dobu svojich už existujúcich síl rýchlej reakcie (NATO response force – NRF). Tie majú v súčasnosti okolo 13-tisíc vojakov, Stoltenberg vo štvrtok hovoril o posilnení na cieľové číslo okolo 30-tisíc. Vojaci veľmi rýchlo zasahujúceho „hrotového zoskupenia“ sú súčasťou tohto počtu.

Aby mohla ohrozená členská krajina podporu bez problémov prijať, začnú byť bezodkladne zriaďované styčné a podporné skupiny, trvale prítomné v prvej fáze v šiestich krajinách. V trojici pobaltských štátov, v Poľsku, Rumunsku a Bulharsku tak niekoľko desiatok aliančných aj miestnych vojakov zaistí hladkú spoluprácu nielen pri ohrození, ale napríklad aj pri cvičeniach či spoločnom plánovaní. Záujem o umiestnenie takéhoto prvku majú podľa diplomatov tiež Maďarsko a Slovensko.

Stoltenberg vo štrtok ocenil, že sa šesť európskych krajín prihlásilo do čela budovania síl veľmi rýchlej reakcie v najbližších rokoch. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko a Veľká Británia tak podľa neho dávajú jasne najavo, že nové zoskupenie bude dlhodobo udržateľné a že európski spojenci berú obranu NATO vážne.

Nemecko, Holandsko a Nórsko sú hlavnými krajinami už teraz vznikajúcej dočasnej podoby nového zoskupenia. Nemci ponúkajú podľa diplomatov až 2 700 vojakov vrátane letectva a námorníctva, Holanďania asi 2 500 a Nóri tisíc. Súčasťou dočasných nových síl má tento rok byť aj 150 slovenských vojakov.

„Samozrejme, že to bude stáť peniaze a treba to zaplatiť,“ pripustil Stoltenberg pred novinármi. Otázku financovania bude podľa neho podrobne riešiť ďalšia ministerská schôdzka v júni. Už teraz je ale podľa neho jasné, že pôjde o kombináciu spoločného financovania a národných príspevkov. Krajiny, ktoré dali najavo zámer do nových síl prispieť, podľa neho dávajú aj najavo ochotu znášať príslušné náklady.

Nemecko spolu s Dánskom a Poľskom sa tiež zaviazali k rozvoju aliančného veliteľstva Severozápad v poľskom Štetíne. Podľa Stoltenberga to zvýši pripravenosť NATO pri potrebe rozmiestnenia vojakov v Pobaltí či Poľsku. Rumunsko dalo najavo zámer vytvoriť v prípade potreby podobné veliteľstvo pre juhovýchod.

McCain pripraví zákon o zbraniach pre Kyjev, ak to neurobí Obama

Vplyvný republikánsky kongresman John McCain chce pripraviť zákon o vyzbrojení Ukrajiny, ak sa americký prezident Barack Obama sám k dodávkam zbraní pre Kyjev neodhodlá. McCain to vo štvrtok vyhlásil na tlačovej konferencii.

Senátor McCain, ktorý sa pokladá za Obamovho tvrdého odporcu a kritika, zbrojnú podporu ukrajinskej armády podporuje. Na tlačovej konferencii, kde ohlásil úmysel pripraviť príslušný zákon, ho sprevádzala asi desaťčlenná skupina republikánskych aj demokratických senátorov. Podľa Reuters je to ďalší nátlak na Obamu, aby poskytol Ukrajine zbrane.

Vlani v decembri už americký Kongres schválil právny predpis, ktorý umožňuje zbrojné dodávky na Ukrajinu. Obama síce tento zákon podpísal, naďalej ale môže rozhodnúť, či zbrane skutočne Ukrajine poskytne.

McCainov avizovaný návrh zákona by dodávky automaticky vyžadoval. Hoci majú republikáni v Senáte aj Snemovni reprezentantov pohodlnú väčšinu, prezident môže rozhodnutie zákonodarcov vetovať.

Vo Washingtone sa v poslednej dobe špekulovalo, že Obamova administratíva zmení doterajší prístup, ktorý je obmedzený na diplomatickú pomoc a dodávky podporného vojenského materiálu, nie však zbraní. V utorok však hovorca Bieleho domu Josh Earnest vyhlásil, že je nereálne predpokladať, že USA by mohli Ukrajine poskytnúť pomoc v takom rozsahu, aby sa ukrajinské ozbrojené sily vojensky vyrovnali Rusku.

Dodal tiež, že USA podporujú mierové riešenie. Tým podľa niektorých komentáre avizoval, že žiadne zbrane Washington na Ukrajinu nepošle.

Pošlite Kyjevu zbrane, vyzýva Porošenko štáty NATO

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyzval štáty Severoatlantickej aliancie (NATO), aby jeho krajine poskytli zbrane.

Civilné obete a eskalajúci konflikt by pre alianciu mali byť dostatočným dôvodom, aby Ukrajine prišla na pomoc, uviedol podľa agentúry Reuters v rozhovore s nemeckými médiami.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko. Foto: SITA/AP
Petro Porošenko Ukrajinský prezident Petro Porošenko.

„Eskalácia konfliktu, ku ktorej teraz dochádza, rastúci počet civilných obetí na životoch, obzvlášť po teroristických útokoch pri meste Volnovacha a v Donecku, práve tak ako bombardovanie Mariupoľu … by alianciu malo prinútiť k tomu, aby Ukrajine poskytla ďalšiu podporu,“ povedal Porošenko v kópii rozhovore, ktorý zverejní nemecký denník Die Welt.

"(Toto) zahŕňa okrem iného dodanie moderných zbraní k ochrane a k postaveniu sa agresorovi, oznámil Porošenko podľa kópie rozhovoru, ktorú v predstihu získal Reuters.

Ukrajina chce mier, oznámil prezident. Aj mier je ale potrebné brániť, preto Kyjev potrebuje silnú armádu a nové, moderné zbrane, podotkol tiež.

Kyjev „stále potrebuje veľa vojenskej, technickej a odbornej pomoci“, aby sa zlepšila bojová sila ukrajinskej armády v jej odpore „ruskej agresii“, odpovedal Porošenko podľa Reuters na otázku, čo očakáva od Západu. Spojené štáty aj NATO obviňujú Rusko, že rebelov vyzbrojuje. Moskva tieto obvinenia opakovane odmieta a žiada dôkazy.

Neustále ostreľovanie a stupňovanie bojov na východe Ukrajiny prinieslo podľa OSN v posledných troch týždňoch smrť najmenej 224 civilistom. V stredu si životy až desiatich civilistov vyžiadalo delostrelecké ostreľovanie, ktoré zasiahlo nemocnicu, stomatologickú kliniku a materskú školu v Donecku, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra. Z ostreľovania obvinila proruských separatistov.

Bezhlavé ostreľovanie v noci na štvrtok odsúdil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Obe bojujúce strany vyzval, aby pozície svojich síl okamžite presunuli mimo husto obývané oblasti.

Najvyšší veliteľ NATO upozorňuje na prípadný hnev Ruska

Najvyšší veliteľ NATO Philip Breedlove varoval pred pravdepodobnou hnevlivou reakciou Ruska na prípadné poskytnutie zbraní Ukrajine.

Breedlove, ktorý patrí medzi zástancov vojenskej pomoci USA postsovietskej krajine v boji proti proruským povstalcom, vo štvrtok zverejnených vyjadreniach agentúrou AP upozornil na zváženie reakcie Moskvy.

Podľa jeho slov totiž „akákoľvek akcia USA alebo iných západných krajín môže spustiť oveľa prenikavejšiu reakciu“ zo strany Rusov. Preto je podľa jeho slov „nutné všetko zhodnotiť“ najmä v záujme pohnutia sa smerom k nájdeniu politického riešenia.

Zopakoval však, že Rusko podľa neho pokračuje v štedrej materiálnej podpore povstalcov na východe Ukrajiny, kde sa bojuje už takmer rok.

Británia poskytne lietadlá na stráženie Pobaltia

Británia tento rok opäť poskytne NATO štyri zo svojich stíhačiek typu Typhoon ako príspevok k ochrane vzdušného priestoru pobaltských republík. Vo štvrtok to oznámil britský minister obrany Michael Fallon, ktorý zároveň prisľúbil, že Londýn bude môcť prispieť až tisíckou svojich vojakov do nového útvaru rýchleho nasadenia NATO.

Aliancia sa na vytvorení takejto sily dohodla počas septembrového summitu vo Walese a ministri obrany členských štátov rokujú o podrobnostiach na štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.

Útvar, ktorého vznik je spájaný s „nervozitou“ východoeurópskych krajín po zásahoch Ruska na Ukrajine, by malo tvoriť 5000 príslušníkov.

Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany Londýn v roku 2017 prevezme rotujúce velenie, zatiaľ čo ako pôsobisko vojakov uvádza Poľsko, Rumunsko a Bulharsko.

Britské stíhačky hliadkovali v Pobaltí aj počas uplynulého roka. Najnovšie nasadenie vo vzdušných priestoroch Estónska, Litvy a Lotyšska rezort obrany ohlásil na obdobie od mája do augusta, keď budú britskí letci v oblasti slúžiť po boku nórskych kolegov.

406 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #NATO #Pobaltie #Ukrajina #kríza na Ukrajine #Petro Porošenko