Z Kosova utekajú ako za vojny

Pred šestnástimi rokmi utekali pred vojnou a prenasledovaním, teraz ich vyháňa nezamestnanosť a bieda. V predvečer siedmeho výročia vyhlásenia nezávislosti zažíva Kosovo nový exodus. Utečenecká vlna stále narastá.

10.02.2015 10:00
Kosovo, Maďarsko, emigranti, imigranti Foto: ,
Ilegálni migranti prechádzajú cez zelenú hranicu zo Srbska pri juhomaďarskej obci Ásotthalom.
debata (89)

Podľa odhadov nemeckého veľvyslanectva v Prištine, na ktoré sa odvoláva denník Bild, krajinu za mesiac opustí 25– až 30-tisíc obyvateľov. Pri tomto trende môže Kosovo prísť za rok o 300-tisíc ľudí, čo je asi šestina jeho obyvateľstva.

Pri cenách porovnateľných so západoeurópskymi je priemerná mzda v Kosove v súkromnom sektore 230 eur. V štátnom sektore je síce takmer dvojnásobne vyššia, ale pri všadeprítomnej korupcii také pracovné miesto možno často zohnať iba za cenu vysokého úplatku. Viac ako tretina Kosovčanov je nezamestnaná, spomedzi mladých má prácu iba sotva každý tretí.

Kosovská prezidentka Atifete Jahjagová sa minulý týždeň vybrala do okresu Vushtrri, ktorý sa doslova pred očami vyľudňuje. Za posledné mesiace ho opustilo vyše päťtisíc z jeho 70-tisíc obyvateľov. „Nemali by ste odchádzať. Mali by ste zostať s nami a hľadať riešenie,“ oslovila hlava štátu zástup ľudí, z ktorého jej niekto zakričal: „Dnes večer idem do Maďarska.“ A iný zvolal: „Pani prezidentka, nájdite mi prácu a neodídem z Kosova.“

Podľa starostu Vushtrri Bajrama Mulaka emigračná vlna narastá, ako lavína. „Odíde jeden, a každý si pomyslí, že na tom niečo musí byť a že oni tiež musia ísť.“

Iróniou osudu kosovskí Albánci opúšťajú krajinu cez Srbsko, od ktorého sa pred časom jednostranne odtrhli. Lístky na linkové autobusy z Prištiny do Belehradu sú na dlhé dni vopred vypredané. Táto trasa sa uvoľnila vďaka gestu Srbska, ktoré pod tlakom EÚ začalo púšťať na svoje územie cestujúcich s dokladmi vydanými kosovskými úradmi. Na prekročenie schengenskej hranice však tieto dokumenty samy osebe nestačia. Na to Kosovčania, na rozdiel od občanov Srbska, potrebujú víza. Srbské úrady registrujú až 60-tisíc žiadostí od kosovských Albáncov o vydanie cestovných pasov. „Ja si to vysvetľujem tak, že veľký počet Albáncov chce uznať Srbsko za svoju krajinu,“ poznamenal pre agentúru Tanjug srbský minister Nebojša Stefanovič.

Väčšina Albáncov, ktorí sa z Kosova vybrali do Európskej únie, ale na zdĺhavé vybavovanie srbského pasu nechce strácať čas. Dopravia sa na sever Srbska a cez zelenú hranicu sa pokúšajú prejsť do Maďarska.

Maďarsko je pre nich len prestupnou stanicou. Do cieľa, za ktorý si vybrali Nemecko, Švajčiarsko či Rakúsko, sa ale mnohí nedostanú. Maďarská polícia ich chytá v čoraz väčších skupinách. Cez uplynulý víkend už v Maďarsku zadržali viac ako dvetisíc ilegálnych migrantov.

Zadržaní kosovskí Albánci maďarské úrady spravidla hneď požiadajú o azyl. Keďže Budapešť považuje Kosovo za bezpečnú krajinu, žiadosť sa takmer vždy zamieta. Za časovú lehotu, ktorá je na túto procedúru určená, sa ilegálni imigranti pokúšajú dostať do bohatších krajín EÚ. Za posledný týždeň polícia zadržala v Budapešti i Győri v železničných vlakoch stovky Kosovčanov, ktorí mali namierené do Nemecka. V západnej Európe žije asi trištvrte milióna Kosovčanov, ktorí krajanom zvyknú pomôcť uchytiť sa v sivej ekonomike, kým si svoj pobyt nezlegalizujú.

Hoci Maďarsko je pre kosovských migrantov iba tranzitnou krajinou, ich záplavu zvláda s čoraz väčšími ťažkosťami. Za posledné dva roky sa počet žiadateľov o azyl takmer dvadsaťnásobne zväčšil – z 2 500 v roku 2012 na vlaňajších vyše 42-tisíc. A trend zo začiatku tohto roka je ešte viac alarmujúci. Len za január v Maďarsku požiadalo o azyl 10 188 kosovských Albáncov.

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #Kosovo #emigranti #emigrácia