Káhira tak podľa agentúry MENA reagovala na zavraždenie egyptských koptských kresťanov. Podľa Tripolisu pri útoku na výcvikové tábory a sklady zbraní zahynulo asi 50 radikálov.
Káhira si vyhradzuje právo
"Egypt si vyhradzuje právo odpovedať v pravý čas a adekvátnym spôsobom proti týmto neľudským zločineckým zabijakom,“ vyhlásil v pondelok v televízii egyptský prezident Abdal Fatah Sisí. Reagoval tak na v nedeľu zverejnené video, na ktorom islamskí radikáli na pobreží Stredozemného mora sťali 21 Egypťanov oblečených do väzenských šiat. Pochádzali z chudobnej oblasti na hornom Níle. Uniesli ich v dvoch skupinách v decembri a v januári z líbyjského pobrežného mesta Syrta, kde pracovali. V Líbyi dodnes pracujú tisíce Egypťanov najmä v stavebníctve.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Zabudnutí kresťania.
Zavraždenie rybárov sa IŠ pokúsil zdôvodniť tvrdením, podľa ktorého práve kopti „kruto zaobchádzajú s moslimskými ženami“. „Križiaci, bezpečnosť je pre vás iba želaním… Prisaháme Alahovi, že premiešame vašu krv s morskou vodou, v ktorej ste ukryli telo šejka Usámu bin Ládina,“ počuť na videonahrávke hovorcu teroristov.
Kopti si pamätajú aj iné
Teror proti kresťanskej menšine zažili kopti aj doma v Egypte. Napríklad v októbri 2011 zrážky s moslimami v uliciach Káhiry si vyžiadali 36 obetí na životoch. Ďalších 272 ľudí utrpelo zranenie. Konflikt v káhirských uliciach bol dovtedy najväčším od revolučných udalosti na námestí Tahrír. Koptskí kresťania protestovali proti vypáleniu kostola v provincii Asuán a proti vládnucej armáde, ktorá podľa nich podobné incidenty nechce vidieť. Kresťania tvrdia, že protest za zvrhol na násilie po tom, čo sa do davu zamiešali ľudia v civile a začali robiť "poriadky“. Následne protest prerástol do násilných zrážok kresťanov s moslimami, do ktorých sa aktívne zapojili aj policajti a vojaci.
Foto: Reuters, Asmaa Waguih
V auguste 2013 zase koptský biskup Angaelos charakterizoval situáciu od pádu režimu exprezidenta Husního Mubaraka: „Za posledných dva a pol roka sme zaznamenali viac úmrtí našich ľudí iba preto, že sú kresťanmi, ako za celých posledných dvadsať rokov“. A mládežnícka organizácia Maspero Youth Union informovala o najmenej 38 koptských kostoloch, ktoré ľahli popolom, a o ďalších 23, ktoré útočníci ťažko poškodili. Vedenie krajiny väčšinou nerobilo pri zásahu rozdiel medzi koptmi a islamskými radikálmi. Dôležité bolo podľa generálov zachovanie poriadku za každú cenu.
Vedenie krajiny kritizovali aj v súvislosti s unesenými rybármi. Podľa kritikov Káhira nevyvinula dostatočné úsilie na ich oslobodenie. Niektorí príbuzní rukojemníkov otvorene hovorili, že ministerstvo zahraničia ignorovalo ich požiadavky a jeho úradníci im zakazovali kontaktovať sa s novinármi.
Radikáli vtiahli Egypt do konfliktu
Podľa Sisího "Egypt a celý svet sú v nekompromisnej bitke so skupinami extrémistov, ktorí sú nositeľmi extrémistickej ideológie a sledujú rovnaké ciele“. Generál tak potvrdil reakcie viacerých pozorovateľov, podľa ktorých islamskí radikáli z IŠ vtiahli Káhiru do otvoreného vojenského konfliktu. Egypt je tak po Jordánsku ďalšou krajinou, ktorá aktívne bojuje proti islamským radikálom. Aj Ammán totiž reagoval leteckými údermi, tentoraz v Sýrii, na brutálnu vraždu upálením svojho pilota Mázu Kasásbyho.
Foto: Reuters, Asmaa Waguih
„Nálety zasiahli ciele presne,“ oznámil včera po útoku hlásateľ egyptskej televízie o akcii líbyjských lietadiel dočasne dislokovaných v Tobrúku na východe krajiny pri egyptských hraniciach. Po páde vlády Muamara Kaddáfího a jeho zavraždení má krajina dve vlády. Jedna je v Tobrúku a druhá v Tripolise. Navzájom sa neuznávajú. Egypt pritom podporuje prvú z nich.
Ropa – kyslík pre teroristov
V súvislosti s pokračujúcim terorom IŠ viaceré zdroje pripomínajú, že medzinárodná koalícia vedená USA len ťažko môže čeliť radikálom v Sýrii, Iraku a teraz aj v Líbyi, kým majú stále "kyslík“ vo forme predaja hlavne sýrskej a irackej ropy na čiernom trhu.
„V minulom roku zisky IŠ z predaja ropy predstavovali denne 1 až 3 milióny dolárov. Dnes je to síce iba milión za mesiac, ale aj to stačí,“ upozorňuje vojenský analytik Teodor Karasik z televízie Al Džazíra. Podľa neho ropu predávajú pomocou tureckých sprostredkovateľov na čiernom trhu vrátane východnej Európy. Presnejšie cez brokerov a sprostredkovateľov na severnom Cypre. Následne čierne zlato putuje pomocou tankerov alebo autocisternami do Turecka. „Do operácií sú zapojení predstavitelia mnohých európskych krajín. Otázkou stále je, či vôbec vedia odkiaľ ropa pochádza. Vyviezli ju pritom aj do Izraela či Sýrie, ale predali ju aj Kurdom,“ tvrdí Karasik.