Ako vníma Rumunsko ako člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie krízu na Ukrajine a vzťah s Ruskom?
Rumunsko susedí s Ukrajinou. Z krajín EÚ sme veľmi blízko krízy. Najdôležitejšie pre Rumunsko je, aby Ukrajina bola stabilná, prosperujúc a orientovaná na Európsku úniu. Po dlhom diplomatickom úsilí je dohoda z Minska pozitívnym krokom. Ale iba vtedy, a to chcem jednoznačne zdôrazniť, keď ju budú rešpektovať všetky zúčastnené strany. Je extrémne dôležité, aby bolo prímerie všade dodržiavané. Nanešťastie vidíme, že na niektorých miestach východnej Ukrajiny sa to nedeje. Musí tiež prísť k stiahnutiu ťažkých zbraní, ako o tom hovorí dohoda. Je dôležité dodržiavať všetky kroky, ku ktorým sa jednotlivé strany zaviazali. Na základe dohody o dodržiavaní prímeria a rešpektovania všetkých dohodnutých bodov sa môže medzinárodné spoločenstvo posunúť ku komplexnejšiemu politickému riešeniu konfliktu na Ukrajine.
Dôjde k tomu? Rumunsko a EÚ chcú stabilnú a prospejúcu Ukrajinu. Mnohí analytici však tvrdia, že Rusko chce presne tomu zabrániť. Nie sú to dva nezlučiteľné pohľady?
Konflikt je presne o tom, čo ste spomenuli. Veľa však závisí od samotnej Ukrajiny. Nielen od napĺňania dohody z Minska. Ale od toho, že Kyjev musí pokračovať v procese reforiem na základe európskych štandardov obsiahnutých v asociačnej dohode a komplexnej dohode o voľnom obchode. Vláda v Kyjeve je vo veľmi zložitej situácii z bezpečnostného hľadiska. Aj napriek tomu sa musí sústrediť na reformný proces. Kyjev musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby napĺňal požiadavky asociačnej dohody a komplexnej dohody o voľnom obchode.
Prečo je to také dôležité?
Zoberte si dlhé texty týchto dohôd. Od 75 do 80 percent z nich je európska legislatíva. Zavedenie týchto dohôd do praxe je v skutočnosti napĺňanie reforiem podľa pravidiel EÚ. Je to mimoriadne dôležité pre budúcnosť Ukrajiny, a preto, aby krajina prosperovala a bola stabilná.
Rumunsko na svojom území vytvorí veliteľské centrum NATO aj ďalšiu štruktúru aliancie, ktorá bude schopná riadiť jednotky na juhovýchodnom krídle. Krajiny ako Maďarsko či Slovensko sú však v tom opatrnejšie, hoci tiež požiadali o vyslanie styčných tímov NATO. Rumunsko má na svojom území aj časti protiraketového štítu. Vnímate to ako isté delenie regiónu strednej a východnej Európy?
Každá krajina rozhoduje o svojej zahraničnej politike. Dôležité však je, že kríza na Ukrajine ukázala, že sme jednotnejší a solidárnejší ako v minulosti. Na úrovni EÚ aj NATO. Schválili sme dôležité rozhodnutia. Chránia nás pred rozšírením krízy. Slúžia ako odstrašujúci mechanizmus proti akýmkoľvek asertívnym krokom z východu. Spomenuli ste aj protiraketový štít. Je to predsa rozhodnutie NATO. Na konci tohto roku začne v Rumunsku fungovať základňa v Deveselu. Neskôr sa zaradí do štruktúry protiraketovej obrany aliancie. Rozhodne sa o tom asi na summite NATO v roku 2016 vo Varšave. Podporili to všetci alianční spojenci.
Vo verejnej diskusii ste uviedli, že Slovensko sa môže zaradiť do nových štruktúr NATO v Rumunsku. Hovorili ste o tom aj oficiálne, alebo je to skôr priateľská ponuka?
Nie je to len priateľská ponuka. Nenazval by som to žiadosťou, ale hovoril som o tom s vašimi predstaviteľmi počas návštevy Bratislavy. Rumunsko a Slovensko veľmi dobre spolupracujú v rámci aliancie. V mnohých oblastiach máme v NATO aj v EÚ veľmi podobné pozície, dokonca rovnaké. Zdá sa mi prirodzené, ak by bola možná vaša prítomnosť v Rumunsku. Radi by sme videli, keby sa niekoľko slovenských dôstojníkov zapojilo do činnosti Mnohonárodného divízneho veliteľstva NATO, ktoré u nás vznikne v najbližších rokoch.
Aká bola reakcia slovenských predstaviteľov?
Nehovoril som o tom s ministrom obrany, ale so šéfom diplomacie. A s ďalšími predstaviteľmi. Som si istý, že to budú zvažovať a odpovedia nám.
Konflikt na Ukrajine opäť raz poukázal na veľkú závislosť strednej a východnej Európy najmä od ruského plynu. Rumunsko je však v regióne v lepšej pozícii. Nie je až natoľko závislé. Čo si Bukurešť sľubuje od vytvorenia energetickej únie, ktorú má na starosti slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič?
Je to veľmi dôležitý projekt. Rumunsko podporuje vytvorenie energetickej únie. Som rád, že je to eurokomisár Šefčovič, ktorý to má na starosti. Budúca energetická únia musí zahŕňať viacero prvkov. Je ním aj funkčný vnútorný energetický trh založený na bezpečnosti a konkurencieschopnosti. Je potrebné, aby sme využívali energetické zdroje, ktoré máme k dispozícii v EÚ. Vrátane možností, ktoré poskytuje čiernomorský pevninský šelf, kde o niekoľko rokov začneme s využívaním zdrojov. Dôležité je tiež, aby si štáty vytvorili energetický mix, ktorého súčasťou bude tiež jadrová energia. V oblasti dodávok zdrojov Bukurešť podporuje ďalšie budovanie prepojení. Rumunsko sa v tejto oblasti snaží o dokončenie interkonektorov so susednými krajinami. S Maďarskom sme ho už vybudovali. Pokračujeme s Bulharskom a sme za prvou fázou plynového prepojenia s Moldavskom.
Ide o vytvorenie energetickej siete?
Potrebujeme ju, aby sme mali k dispozícii alternatívne trasy, keby to bolo potrebné. Musíme sa však sústrediť aj na zvýšenie energetickej efektivity. Všetky tieto spomenuté aspekty sú súčasťou našej vízie energetickej únie.
Spomenuli ste Moldavsko, ktoré rieši zmrazený konflikt v Podnestersku. Zároveň však má ambície približovať sa k Európskej únii. Situácia trochu pripomína Ukrajinu. Bude Moldavsko ďalším bojiskom EÚ a Ruska a ako sa tomu vyhnúť?
Dúfame, že Moldavsko sa nestane ďalším bojiskom. Obyvatelia krajiny ukázali vo voľbách vlani v novembri, že väčšina z nich je za proeurópsku orientáciu štátu. Moldavsko v posledných rokoch urobilo značné pokroky. Patrí k lídrom medzi krajinami Východného partnerstva. Moldavsko dosiahlo vízovú liberalizáciu s EÚ, podpísalo asociačnú dohodu a komplexnú dohodu o voľnom obchode. V súvislosti s tým už vidíme zvýšený vývoz moldavského tovaru na európske trhy. Rumunsko podporuje európsku orientáciu Moldavska, myslíme si, že je to pre krajinu prirodzené.