Kerry a Lavrov hovorili veľa - za dverami

Pôvodne ruský minister zahraničia Sergej Lavrov mohol odmietnuť pondelkové rokovanie v Ženeve s šéfom diplomacie USA Johnom Kerry. Požiadala o to americká strana. Ako pripomína portál Kommersant, dôvodom mohlo byť vyjadrenie amerického politika z minulého týždňa.

03.03.2015 08:30
Sergej Lavrov, John Kerry, USA, Rusko, Ženeva,... Foto:
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vľavo) a šéf diplomacie USA John Kerry pózujú fotoreportérom pred rokovaním v Ženeve.
debata (71)

Kerry v Senáte USA totiž obvinil ruské vedenie z „klamstva a propagandy“, ktoré „dosiahli úroveň studenej vojny“. Podľa šéfa diplomacie USA ruskí predstavitelia „osobne mne niekoľkokrát klamali“. Pritom nespomenul konkrétne, o koho ide. Kerry zároveň obvinil Rusko z „vyvolávania“ napätia medzi Západom a Východom.

Ministri sa napokon predsa len stretli na etapy v ženevskom hoteli President Wilson. Podľa agentúry RIA Novosti počas predpoludňajšieho skoro poldruhahodinového rokovania za zatvorenými dverami hovorili o situácii v Donbase. Následne si urobili „prestávku“ účasťou na rokovaní Rady OSN pre ľudské práva, aby si vzápätí opäť medzi štyrmi očami rozdiskutovali problematiku tentoraz spojenú s vývojom udalostí v Sýrii, Iraku a vôbec na Blízkom a Strednom východe.

V prípade situácie v Donbase sa Kerry po rozhovoroch vyjadril tradične diplomaticky. Zatiaľ čo šéf americkej diplomacie, citovaný ukrajinským portálom Svoboda, konštatoval, že to bol „otvorený“ rozhovor, Lavrov iba potvrdil aj druhé stretnutie. „Áno, opäť som sa s ním stretol,“ zaznelo z úst ruského ministra.

Obaja politici boli však oveľa zhovorčivejší počas prejavov v rámci už spomínaného rokovania Rady OSN pre ľudské práva.

„Prvoradú pozornosť potrebuje katastrofálna humanitárna situácia v Donbase. V záujme garantovania základných práv jeho obyvateľov musí Ukrajina bezodkladne zrušiť faktickú blokádu regiónu, obnoviť s ním hospodárske kontakty, vyplácanie sociálnych dávok, bankové platby a služby, voľný pohyb osôb medzi Donbasom a ostatnými oblasťami štátu,“ vmietol do tváre Kyjevu Lavrov, citovaný agentúrou Interfax. Ukrajinské vedenie však od začiatku odmieta akékoľvek tvrdenie, že blokuje Donbas. Na druhej strane je však pravda, že ak napríklad dôchodcovia v samozvanej Doneckej ľudovej republike chcú dostať svoje dôchodky, musia vycestovať na územie kontrolované ukrajinskou armádou.

„Podarí sa vám to však iba vtedy, keď podplatíte vojakov na nejednom kontrolnom stanovisku cestou tam i naspäť,“ povedala pre Pravdu jedna z obetí „voľného“ pohybu, ktorá chcela ostať v anonymite.

Kerry si zase vo svojom prejave na rokovaní Rady OSN pre ľudské práva na rozdiel od Lavrova podal pre zmenu okrem Moskvy aj povstalcov v Donbase. Pritom, ako vyplýva z prvých reakcií, ignoroval známe stanovisko Kremľa, podľa ktorého sa dohody z Minska začínajú plniť. Napriek tomu vyzval Moskvu a povstalcov na ich dodržiavanie. V prípade ich porušovania varoval Rusov „pred možnými hospodárskymi následkami pre Rusko“.

„Ide o oficiálne stanovisko USA, ktoré už neraz zopakovali. Čestne však poviem, že s Johnom Kerrym sme o sankciách nehovorili,“ reagoval ruský minister Lavrov na otázku novinárov.

Kerry sa pritom aj v pondelok pokúšal zmierniť obavy Moskvy z možného vyostrenia vzájomných vzťahov tvrdením, že vraj „ruský prezident Putin si mylne vysvetľuje veľkú časť toho, čo robia USA alebo sa pokúšajú urobiť“. Na druhej strane americký politik síce pripustil určité plnenie záväzkov z Minska, ale zároveň vyhlásil, že zastavenie paľby je iba čiastočné.

„Ako všetci vieme, streľba a ostreľovanie stále pokračujú. V posledných dňoch stále zabíjajú ľudí. Takže nejde ešte o úplné zastavenie paľby,“ vyhlásil šéf americkej diplomacie v súvislosti s plnením trinásťbodového dokumentu z Minska. V tejto súvislosti viacerí pozorovatelia pripomínajú slová Lavrova zo štvrtka minulého týždňa, podľa ktorých „všetci dobre vieme, že ideálne prímerie, ideálny pokoj zbraní neexistuje“.

O plnení dohôd z Minska, ale aj o dodávkach ruského plynu na Ukrajinu hovorili v pondelok večer telefonicky v tzv. normandskom formáte lídri Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny Angela Merkelová, François Hollande, Vladimir Putin a Petro Porošenko. Pritom minský dokument podpísali členovia tzv. kontaktnej skupiny (za Ukrajinu exprezident Leonid Kučma – pozn. red.) vrátane zástupcov samozvanej LĽR a DĽR, s ktorými Kyjev odmieta stále rokovať.

© Autorské práva vyhradené

71 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #john kerry #Sergej Lavrov