Počas videokonferencie sa na tom podľa úradu francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda zhodli predstavitelia západných mocností na čele s americkým prezidentom Barackom Obamom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou či predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, napísala agentúra Reuters. Diskusie sa zúčastnili aj britský premiér David Cameron, taliansky premiér Matteo Renzo a Hollande.
Podľa AFP sa západní štátnici vyslovili tiež pre posilnenie úlohy a kapacít Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá na dodržiavanie mierových dohôd z Minsku dohliada. Na túto tému už v pondelok rokovali Merkelová a Hollande s prezidentmi Ukrajiny a Ruska Petrom Porošenkom a Vladimirom Putinom, podľa ktorých by OBSE mala na Donbase zastávať väčšiu rolu. Kyjev chce, aby pozorovatelia OBSE pôsobili aj v tých oblastiach, kde sa prímerie nedodržiava.
Západ teraz zvažuje kvôli dianiu na Ukrajine možnosť ďalších sankcií voči Rusku, prípadne predĺženie tých existujúcich. Berlín v tejto súvislosti ohlásil, že západní vodcovia počas konferencie podporili názor, že odvolanie odvetných opatrení bude možné len vtedy, ak budú všetky podmienky mierových dohôd z Minsku splnené.
„Lídri (západných krajín) sú pripravení rozhodnúť o ďalších sankciách, ak budú dohody z Minsku naďalej porušované,“ uviedla vo vyhlásení Európska únia.
Spojené štáty v súčasnosti zvažujú, či ukrajinskej armáde poskytnú bojové vybavenie. Kyjev požiadal najmä o pokročilé obranné a radarové systémy, ktorými by mohol účinne čeliť ostreľovanie armádnych pozícií proruskými separatistami. Obama o dodávkach zbraní ešte nerozhodol, chce počkať až na to, či bude prímerie dodržiavalo.
Na Donbase od polovice februára platí novodohodnutý pokoj zbraní, ktorý bol ale predovšetkým v prvých dňoch výrazne porušený. Situácia v oblasti sa však postupne stabilizovala a z frontovej línie začala armáda a povstalci sťahovať ťažké zbrane. Kyjev sa však teraz obáva, že proruskí separatisti delostrelecké systémy len presúvajú na iné úseky frontu. Konflikt na východe Ukrajiny si od vlaňajšieho apríla vyžiadal 6000 mŕtvych.