O vzťahoch k Rusku a o zahraničnej a bezpečnostnej politike europoslanci debatovali v súvislosti s vraždou opozičného vodcu Borisa Nemcova už v stredu. Kritizovali nedostatok demokracie a slobôd v Rusku.
V súvislosti s ruským postupom voči Ukrajine sa väčšinou zhodovali na potrebe posilniť bezpečnosť Európy, čo je tiež súčasťou návrhu uznesenia EP.
V debate sa poslanci hádali aj o opäť hojne diskutovanej vízii vytvorenia spoločnej európskej armády. Tú minulý týždeň podporil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Europoslanci sa vo štvrtok budú zaoberať aj stavom ľudských práv vo svete. Konkrétne sa vyjadria napríklad k útokom a únosom, ktoré pácha takzvaný Islamský štát na Blízkom východe, alebo k situácii v Južnom Sudáne či Venezuele.
EÚ chce plán, ako podporou slobody médií čeliť ruskej propagande
Európska únia chce mať do leta vymyslené, ako bude s podporou „slobody médií a hodnôt EÚ“ čeliť pokračujúcej ruskej dezinformačnej kampani v súvislosti s krízou na Ukrajine. Vyplýva to z návrhu záverov blížiaceho sa európskeho summitu. Na prípravu akčného plánu by mali dať prezidenti a premiéri dvadsaťosmičky šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej čas do júna, povedal to vo štvrtok novinárom vysokopostavený európsky diplomat.
Na nebezpečenstvo ruskej propagandy upozorňovali v predchádzajúcich mesiacoch predovšetkým Poľsko a pobaltské krajiny, ktoré majú výrazné percento rusky hovoriacich obyvateľov. Už v januári o problematike hovorili na schôdzke ministri zahraničia EÚ. Terajšia predsednícka krajina, teda Lotyšsko, a ďalšie v minulosti zmieňovali možnosť vzniku ruskojazyčnej televízie.
Diplomati však zdôrazňujú, že na propagandu z východu nemôže Európa odpovedať vlastnou propagandou, a že správnou cestou je naopak snaha ponúknuť ruskojazyčnej verejnosti kvalitné informácie.
Ruské provládne či priamo Kremľom ovládané médiá už mesiace ponúkajú vlastnú interpretáciu súčasného vývoja medzi Ruskom a Západom, predovšetkým v súvislosti s ukrajinskou krízou. Ich rétoriku o kyjevskej fašistickej vláde, ktorá utláča a vraždí ruskojazyčné obyvateľstvo na východe vlastnej krajiny, o vine Spojených štátov a Európskej únie na rozpútanie konfliktu a o snahe dekadentného Západu zlikvidovať vzrastajúcu ruskú silu preberajú nielen účastníci internetových diskusií, ale aj niektoré časti európskeho politického spektra.
Podobne vývoj prezentuje aj televízia RT (predtým Russia Today), ktorá vysiela v angličtine a ktorá sa už napríklad v Británii dostala do sporu s tamojším televíznym regulátorom kvôli nevyváženosti vysielania.
Súčasťou debaty lídrov krajín EÚ na summite 19. a 20. marca bude tiež otázka, či zmeniť terajšiu podobu protiruských sankcií. Ukrajinská časť návrhov záverov schôdzky zdôrazňuje predovšetkým potrebu plného presadenia všetkých častí februárovej dohody o prímerí z bieloruského Minsku.
Diplomati v tejto súvislosti pripomínajú nielen pokoj zbraní ako taký a sťahovanie ťažkej techniky, ale aj zabezpečenie voľného prístupu pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na tie časti východnej Ukrajiny, ktoré ovládajú separatisti. EÚ pripomína predovšetkým potrebu monitorovania diania na úseku rusko-ukrajinskej hranici, ktorá nie je pod kontrolou Kyjeva.
„Ak v najbližších dňoch nenastanú veľké zmeny, predpokladám, že status quo bude pokračovať tiež, čo sa týka podoby sankcií ,“ pripustil v stredu pred novinármi dobre informovaný diplomat z významnej únijnej krajiny. Pripomenul však tiež, že európska diplomatická služba už dostala za úlohu mať pripravené varianty zmien sankcií, ak by na úrovni premiérov a prezidentov padlo príslušné politické rozhodnutie.
V minulých mesiacoch mal ukrajinský prezident Petro Porošenko možnosť niekoľkokrát osloviť lídrov pred summitom. Podľa diplomatov nie je v tejto chvíli zatiaľ jeho nová návšteva plánovaná.