Krym je drahý. Ako sa mu darí?

Polostrov, ktorý Rusko zakreslilo na svoju mapu, stál vlani v prepočte 1,9 miliardy eur. Toľko peňazí Moskva do konca roku 2014 naliala do Krymu.

18.03.2015 07:25
Krym Foto:
Oslavy na Kryme. Stúpenci pričlenenia k Rusku oslavujú s podobizňou Vladimira Putina prvé výročie tejto udalosti v Simferopoli. Vpravo sa teší obyvateľka tohto mesta na snímke z marca 2014.
debata (116)

Polostrov, ktorý Rusko zakreslilo na svoju mapu, stál vlani v prepočte 1,9 miliardy eur. Toľko peňazí Moskva do konca roku 2014 naliala do Krymu. „Denne to vychádza na pol miliardy rubľov (7,6 milióna eur),“ napísal portál RBK, ktorý získal výpočet od ruského ministerstva financií. Dnes uplynie rok odvtedy, čo Kremeľ potvrdil, že Krym sa po tamojšom referende stáva súčasťou Ruskej federácie.

Pod ukrajinskou správou bol polostrov ročne financovaný sumou približne 100 miliónov eur. Moskva musela počítať s tým, že ju to vyjde oveľa viac ako Kyjev. Dorovnanie rozpočtu, zvýšenie platov štátnych zamestnancov a dôchodkov, ako aj sociálnych dávok na ruskú úroveň. „Odhady nákladov, o ktorých pred rokom hovorili ruskí predstavitelia, sa v podstate zhodujú s finančnou skutočnosťou,“ poznamenal RBK.

Finančná injekcia by mala mať do konca tohto desaťročia dvojciferný objem: „Do roku 2020 sa plánuje poskytnúť Krymu 681 miliárd rubľov,“ podotkol denník Komsomoľskaja Pravda (v prepočte je to viac ako 10 miliárd eur).

Aká je verejná mienka

Z aktuálnej ankety vyplýva, že väčšina Krymčanov je pod ruskou štátnou vlajkou spokojná. „Až 91 percent obyvateľov kladne hodnotí návrat pod Rusko, pričom 90 percent by zaň znovu hlasovalo v prípadnom opakovanom referende,“ informovalo Všeruské stredisko prieskumu verejnej mienky. Komsomoľskaja Pravda uviedla, že zvlášť si polepšili napríklad zamestnanci silových ministerstiev, ktorým sa mzdy zdvihli až dvojnásobne.

Na opačnej strane tak ako v minulých rokoch Krymčania označujú nezamestnanosť za jeden z hlavných problémov. Vlastné príjmy polostrova zaznamenali pokles v kľúčovej oblasti, ktorou je cestovný ruch (lákadlom je morské pobrežie). „Vlani pricestovalo 3,8 milióna návštevníkov, v roku 2013 ich bolo 5,9 milióna,“ upozornil denník Novaja Gazeta. Krymská ministerka turizmu a kúpeľníctva Jelena Jurčenková verí, že nadchádzajúca sezóna bude lepšia.

Dôležitý je pohľad na cenovky v obchodoch. Problémom sa stal rast cien. Vyššie ceny ruských výrobkov a ich preprava viedli k zdraženiu základných potravín až o polovicu. „Krymčania však hovoria, že ich to veľmi netrápi, lebo dostávajú viac peňazí na výplatnej páske a rovnako to platí o penziách,“ uviedol portál Newsru.

Ostré výroky

Kyjev tvrdí, že situácia na Kryme sa výrazne zhoršila. „Ľudia sa boja vyjadriť svoj názor, cítia strach z dorozumievania v rodnom jazyku. Zatvárajú sa ukrajinské školy,“ povedala podľa agentúry Interfax verejná ochrankyňa ľudských práv Valerija Lutkovská, ktorá vidí problémy nielen u etnických Ukrajincov, ale tiež u krymských Tatárov.

Miestne orgány, naopak, vyhlasujú, že slová o potláčaní práv príslušníkov národnostných menšín sú nezmysel. Krymský poslanec Jefim Fiks pritom zdôrazňuje, že situácia bola zlá pre ruskojazyčných obyvateľov v časoch, keď Kyjev rozhodoval o polostrove. „Agresívne nás priväzovali k ukrajinskému jazyku a nútili zabudnúť ruštinu,“ citovala ho Komsomoľskaja Pravda. Politici v Moskve sa tešia z toho, čo stalo s Krymom pred rokom. Napríklad poslanec Oleg Valenčuk hovorí o zásadnom zápise do histórie. „Bol to unikátny prípad v dejinách sveta. Verím, že naši potomkovia sa budú pýšiť, keď si pripomenú udalosti krymskej jari,“ povedal pre server Novyj Variant. Dodal, že pre Rusko to bol taký významný krok do budúcnosti, že považuje za cynické debatovať „o cene návratu Krymu“.

Otázka budúcnosti

Ukrajina opakovane prízvukuje, že sa nezmieri so stratou Krymu. Nedávno po potvrdil aj prezident Petro Porošenko. „Náš štát prinavráti kontrolu nad dočasne okupovaným územím. Nebudem teraz rozprávať, že to bude rýchle a jednoduché,“ citovala ho agentúra UNIAN. Krymský líder Sergej Aksionov odkázal Porošenkovi, aby na svoj zámer zabudol. „Návrat Krymu na Ukrajinu sa nikdy neuskutoční. Krym sa vrátil do vlasti, do Ruskej federácie, a to je navždy,“ zdôraznil podľa Interfaxu, pričom ukrajinskému prezidentovi pohrozil, že za výrok o polostrove by sa mal postaviť pred vojenský súd v Simferopoli.

Kým Západ rovnako ako Kyjev hovorí o anexii, Moskva tvrdí, že o okupácii nemôže byť reč a tému považuje za uzatvorenú. „Krym je región Ruskej federácie a o našich regiónoch nebudeme diskutovať,“ vyhlásil podľa agentúry ITAR-TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o možnosti návratu polostrova pod Ukrajinu.

Moskva podporila svoju rétoriku aj vojenskou ukážkou sily. V rámci previerky bojaschopnosti ruského letectva, ktorú nariadil Putin, boli v utorok vyslané na Krym strategické bombardéry Tu-22M3.

© Autorské práva vyhradené

116 debata chyba
Viac na túto tému: #Krym #kríza na Ukrajine