Donbas odmietol zákon servírovaný Kyjevom

Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert

Jaceňuk Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk po štvrtkovom príchode na dvojdňové rokovanie únie v Bruseli presvedčoval prítomných, že "uvedenie dohôd z Minska do praxe znamená kontrolu zákonnej ukrajinskej vlády nad všetkými časťami Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj plnú kontrolu ukrajinsko-ruskej hranice".

Pritom normu O dočasnom poriadku miestnej samosprávy v niektorých regiónoch Doneckej a Luhanskej oblasti ukrajinskí poslanci schválili už v septembri. Tentoraz ju však inovovali s tým, že pozastavili platnosť niekoľkých kľúčových bodov do uskutočnenia nových komunálnych volieb na východe krajiny. Povstalci síce ešte minulý rok v novembri zorganizovali komunálne voľby, ale Kyjev ich výsledky neuznal.

„Pritom sa tvári, že súhlasí, a v skutočnosti je proti,“ parafrázuje znamenitého humoristu Arkadija Rajkina riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu Michail Pogrebinskij v súvislosti s plnením minských dohôd zo strany Kyjeva a s „inováciou“ poslancov.

Dohody z Minska síce obsahujú schválenie zákona o osobitnom štatúte, ale v jeho najnovšej podobe chýbajú dôležité časti z pôvodne parlamentom schválenej právnej normy. Porošenkov návrh obsahuje podmienku, podľa ktorej zákon bude platiť až po nových komunálnych voľbách v inkriminovaných oblastiach, čo v minských dohodách nie je. Navyše, hlasovanie sa má uskutočniť až po návrate spomínaných území pod kontrolu Kyjeva.

„Pravdepodobne až potom, keď sa stúpenci Pravého sektora vyrovnajú so svojimi odporcami,“ ironizuje Pogrebinskij s tým, že štatút začne platiť až vtedy, keď bude riadiť územie nejaký Jaroš. Viacerí pozorovatelia upozorňujú, že takýto vývoj sa nebude páčiť napokon ani nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá je súčasťou lídrov normandského formátu. Ak však najnovšie rozhodnutie Kyjeva nevyvolá z jej strany tlak na prezidenta Porošenka, tak podľa mnohých to bude znamenať zmrazenie konfliktu.

Zatiaľ však Merkelová pred štvrtkovým rokovaním únie ubezpečovala, že protiruské sankcie nezrušia „iba kvôli splneným prvým bodom minských dohôd“. "Bolo by to nespravodlivé,“ cituje agentúra RIA Novosti nemeckú kancelárku.

Pritom, ako vyplýva z „inovácie“ zákona o osobitnom štatúte v Donbase, sotva je „spravodlivé“ rozhodnutie poslancov v Kyjeve, ktoré ignoruje 4. bod dohody. A ten jasne konštatuje: „Prvý deň po stiahnutí začať dialóg o spôsobe uskutočnenia komunálnych volieb v súlade s ukrajinským zákonodarstvom a so zákonom o dočasnom poriadku miestnej samosprávy v niektorých regiónoch Doneckej a Luhanskej oblasti, ako aj o budúcom režime v týchto oblastiach na základe spomínaného zákona.“ Teda dialóg Kyjeva s už existujúcimi predstaviteľmi odporcov súčasnej vládnej moci. Ibaže Porošenko s nimi odmieta rokovať a aj preto iba ústne dal súhlas so závermi dokumentu známeho ako Minsk 2. Samotné dohody za Ukrajinu preto podpísal spoločne s predstaviteľmi samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky exprezident Leonid Kučma.

„Ak únia nevytvorí tlak na Porošenka, tak nielen že konflikt bude zmrazený, ale DĽR aj LĽR sa zmenia na územie orientujúce sa na ekonomické spojenie s Ruskom a ešte viac sa vzdialia od Ukrajiny. Schválený návrh zákona je tak z pohľadu ukrajinskej územnej celistvosti škodlivý,“ konštatuje aj Pogrebinskij.

Lídri DĽR a LĽR Alexandr Zacharčenko a Igor Plotnickij už v spoločnom vyhlásení upozornili, že o nejakých kompromisoch s Kyjevom nemôže byť ani reči. Dovtedy, kým vraj nezmení „hanebné rozhodnutie Porošenka“ v parlamente. "Svojho času sme síce bez nadšenia, ale predsa súhlasili s osobitným štatútom pre Donbas v rámci obnovenej Ukrajiny. A to napriek tomu, že náš ľud chce plnú nezávislosť. Napriek tomu sme súhlasili, pretože sme chceli ukončiť prelievanie bratskej krvi. Ukrajina sa však neobnovila.

Rovnako ako za čias Kučmu, Juščenka a Janukovyča riadi Ukrajinu klika oligarchov, ktorej sú ľudia ukradnutí," reagovali lídri povstalcov. A to v čase, keď sa na portáli ukrajinského prezidenta v stredu večer objavilo tvrdenie, podľa ktorého „cieľom zákona práve schváleného parlamentom je normalizácia spoločensko-politickej situácie, obnovenie fungovania na potrebnej úrovni orgánov miestnej samosprávy na zmienených územiach cestou uskutočnenia predčasných volieb na všetkých komunálnych úrovniach“.