„Saudská Arábia a jej spojenci v oblasti začali vojenskú operáciu proti šiitským povstalcom v Jemene. Letecké údery si vyžiadali obete aj medzi civilistami. Len v hlavnom meste Saná zahynulo pri jednom z útokov 13 ľudí, vrátane žien a detí,“ informovala panarabská televízia Al-Arabíja.
Slová politológa Satanovského by mohla potvrdzovať aj reakcia Teheránu. Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf vyhlásil pre agentúru ISNA: „Operácia povedie k ďalšiemu krviprelievaniu. Útoky vedené Saudskou Arábiou by mali prestať. Sú porušením suverenity Jemenu a my urobíme všetko preto, aby sme situáciu v Jemene dostali pod kontrolu.“ Zatiaľ čo šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová vyjadrila obavy z vyostrenia situácie a pripomenula, že vojenská akcia nie je riešením, Liga arabských štátov ju podporila. Napokon Rijád operáciu začal po konzultáciách s Washingtonom.
Väčšina pozorovateľov sa zhoduje v tom, že vojenské aktivity v Jemene sú súčasťou staronových plánov získať kontrolu nad strategickou oblasťou Arabského polostrova. Podstatou je, aby sa nedostala pod úplnú kontrolu Iránu.
„Už to tu raz bolo. Konkrétne snaha dostať pod kontrolu Hormuzský prieliv aj so všetkým následkami pre obchodovanie s ropou,“ upozornil v súvislosti s najnovším vývojom Konstantin Simonov, šéf ruského Fondu národnej energetickej bezpečnosti. Napokon vzápätí po informácii o operácii Rijádu vzrástla cena ropy Brent takmer na 60 dolárov za barel.
„Priamo do konfliktu sa pravdepodobne Teherán nezapojí. Má totiž dosť vlastných problémov, a tak vojenské aktivity sa sústredia na pohraničné oblasti,“ povedal pre server Vzgľad politológ Satanovskij. Na druhej strane jemenskí šiiti práve vďaka Iránu majú dostatok zbraní a ďalšie sú na ceste. A tak neprekvapuje, že v Jemene, ktorý má 25 miliónov obyvateľov, pripadajú na jedného Jemenčana až tri zbrane vrátane ťažkej munície.
„V podstate každý jemenský muž má vlastný arzenál zbraní, každé mesto vlastnú vojenskú posádku, každý kmeň vlastnú armádu,“ pripomína analytička Daša Gasanová. Zároveň pripomína, že len USA do februára tohto roku zásobovali krajinu pre boj s moslimskými radikálmi ručnými zbraňami, protitankovými strelami, bezpilotnými lietadlami, obrnenými aj ľahkými vozidlami Hummer. Ako sa však už v marci ukázalo, vo víre jemenských udalostí stratil Pentagon prehľad o dodávkach za pol miliardy dolárov. Washington to napokon oficiálne priznal. Nevie vraj, ku komu sa napokon dostali zbrane určené Jemenu. A to už nehovoriac o dodávkach tzv. umiernenej opozícii v Sýrii.
Politológ Alexandr Kuznecov v rozhovore pre agentúru RIA Novosti upozornil, že terajšia operácia Saudskej Arábie v Jemene môže vyprovokovať občiansku vojnu v Jemene. „Či už medzi severom a juhom, alebo šiitmi a sunnitmi,“ konkretizoval Kuznecov.
Kto útočí proti šiitom v Jemene
Saudská Arábia, Jordánsko, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Bahrajn, Katar, Sudán, Egypt a Maroko. Pakistan, strategický spojenec Saudskej Arábie, zvažuje žiadosť Rijádu o poskytnutie vojakov. Turecko podporuje ťaženie.
Čo predchádzalo operácii Rijádu
Jemenský prezident Abdar Rabbú Mansúr Hádí v utorok požiadal v súvislosti s vyostrujúcou sa situáciou v krajine BR OSN o okamžitú vojenskú pomoc. Hlava štátu našla vo februári útočisko v Adene. Stalo sa tak po tom, čo vzbúrenci ovládli Saná a prezidenta krátko držali v domácom väzení. Práve obavy z možného útoku povstalcov na Aden, kvôli ktorým sa v stredu prezident skryl na neznámom mieste, mali byť jedným z dôvodov spustiť akciu Rijádu v Jemene. Podľa saudskoarabského veľvyslanca v USA je to odpoveď na Hádího žiadosť, ako aj v súlade s pravidlami OSN a Ligy arabských štátov.