Traja ministri odišli z Lausanne, rokovania s Iránom majú pokračovať

V utorok o polnoci vypršal termín pre rámcovú dohodu. Iránsky minister zahraničia Mohammad Javad Zarifa podľa agentúry Reuters verí, že práca na vypracovaní návrhu textu dohody sa začne ešte dnes, v stredu 1. apríla. Agentúra DPA s odvolaním sa na iránsku tlač uviedla, že rokovanie bolo prerušené a že budú pokračovať ráno.

Podrobná dohoda má byť hotová do konca júna

„S dostatočnou dôverou možno povedať, že ministri (zahraničia) dosiahli konsenzus vo všetkých kľúčových aspektoch konečného urovnania tohto problému,“ povedal Lavrov, ktorý z Lausanne v stredu dopoludnia odcestoval, hoci ešte predtým vyhlásil, že práca na návrhu písomnej dohody sa začne v najbližších hodinách a že možná dohoda zahŕňa kontrolu iránskeho programu Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) či kroky na uvoľnenie sankcií, ktorým Teherán čelí.

„Nie je to pravda,“ citoval Reuters odpoveď nemenovaného diplomata na otázku, či skutočne bola dosiahnutá zhoda vo všetkých kľúčových bodoch.

Zarifa sa podobne ako Lavrov domnieva, že príprava návrhu sa môže začať ešte dnes. „S ďalšími stranami sme viedli veľmi dobrú diskusiu … Dúfame, že s prípravou návrhu textu začneme v stredu (dnes),“ povedal Zarifa novinárom.

Biely dom v noci na dnešok bez ďalších podrobností oznámil, že americký prezident Barack Obama bol o vývoji v Lausanne informovaný.

Francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius sa rozhodol zo Švajčiarska vrátiť do Paríža a späť podľa francúzskej delegácie pricestuje, ak to bude užitočné. DPA s odvolaním sa na iránske médiá uviedla, že rozhovory sa po nočnom prerušení mali začať v 8:00 SELČ.

Rozhovory sa oproti pôvodnému záväzku dosiahnuť do 31. marca rámcovú dohodu pretiahli cez polnoc. Následne sa objavili v médiách informácie, že mocnosti na Teherán tlačili, aby rozhodnutie padlo do svitania. Ďalšie diplomatické zdroje však také ultimátum popreli. Hovorca Bieleho domu Josh Earnest však v utorok večer uviedol, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, Spojené štáty nebudú čakať do 30. júna a jeho diplomati rokovania opustia. Do konca júna majú byť vypracované podrobnosti rámcovej dohody.

Zmyslom rozhovorov, ktoré s Teheránom vedú je vylúčiť možnosť, že Irán bude v rámci svojho jadrového programu pracovať na atómovej bombe. Výmenou majú byť zrušené protiiránske sankcie. S Iránom sa rokuje od roku 2003, ale až v roku 2013 sa podarilo dospieť k dočasnej dohode, ktorá umožnila čiastočne sankcie uvoľniť. Počítalo sa s tým, že po roku bude uzavretá konečná dohoda, ale rokovania o nej boli obtiažne a museli byť dvakrát predĺžené.

Rokovania sa začali v roku 2003

Celý problém sa od roku 2003, keď začala „šestka“ (USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína a Nemecko) rokovať s Iránom o jeho národnom jadrovom programe, krútil okolo snahy zabrániť Teheránu pracovať na výrobe atómovej bomby. Kľúčovou v tejto súvislosti bola otázka, v akom rozsahu môže Irán vyrábať obohatený urán potrebný ako palivo do jadrových reaktorov, ktorý zároveň umožňuje aj výrobu atómovej bomby. Pritom odporcovia spomínanej snahy zabrániť Teheránu vyrobiť smrtonosnú zbraň poukazujú na právo Iránu ju vlastniť. Tak ako je to v prípade Izraela, ktorý to oficiálne nepriznáva, alebo v prípade nepokojmi zmietaného Pakistanu. Tým skôr, ako pripomínajú viacerí pozorovatelia, že Irán napriek sankciám OSN si čoraz viac upevňuje líderskú pozíciu nielen na Strednom a Blízkom východe a nie je vylúčené, že v konečnom dôsledku prevezme v oblasti úlohu "policajta“ a vymení tak čoraz problematickejšiu Saudskú Arábiu.

Lídrom v snahe zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň sú USA. Pritom to boli práve Američania, ktorí rozbiehali v Iráne jadrový program, ktorý sa začal v 50. rokoch 20. storočia. V rámci programu Atómy za mier (Atoms for Peace) okrem USA pomáhali Teheránu aj západoeurópske krajiny. Vtedy však krajinu riadil šach Rezá Pahlaví, verný spojenec Washingtonu. Islamská revolúcia v roku 1979 ale znamenala koniec spolupráce aj v jadrovom programe. Napriek tomu aj po zmenách pozostával program z niekoľkých výskumných pracovísk, dvoch uránových baní, výskumného reaktora a zariadenia na spracovanie uránu. Program zahŕňal aj tri známe továrne na obohacovanie uránu. V roku 2011 v krajine slávnostne spustili prevádzku prvej atómovej elektrárne. Vláda sa vyjadrila, že bude pokračovať v trende budovania atómových elektrární.

Postupne sa Irán dostal do sporov z Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Jej odborníci sa obávali, že obohatený urán využívajú v Iráne aj na výrobu jadrových zbraní. Krajina sa preto dostala do sporu s Washingtonom a s ďalšími jeho západnými spojencami. Nepomohlo ani tvrdenie Iránu, že ide o „mierový jadrový program“, a ani prístup inšpektorov MAAE do časti kontroverzných objektov s prísľubom robiť kontroly bez obmedzenia