Povstalci však za zmenou postoja hlavy štátu vidia úskok, pretože podľa nich Porošenkov plán referenda neráta s účasťou lídrov samozvaných republík na podmienkach a príprave plebiscitu. Tak ako to stanovujú závery minských dohôd z 12. februára.
„Som pripravený vyhlásiť referendum s otázkou o štátnych právomociach, ak rozhodnete, že je toto hlasovanie potrebné,“ povedal Porošenko v televíznej debate s členmi výboru. Jeho zadnými dvierkami by v tomto prípade mohla byť podľa niektorých politológov práve zmienka "ak rozhodnete“. Nie je totiž isté, že sa tak stane.
„Ťažko brať vážne ústavnú komisiu, ktorá je svojím zložením absolútne nevyvážená,“ povedal pre RIA Novosti Ukrajina kyjevský politológ Michail Pogrebinskij s tým, že o dodatkoch nerozhodujú odborníci na ústavne právo, ale ľudia, ktorí s riešením problému nemajú žiadne skúsenosti.
Na Porošenkovo odvolanie výhrad proti referendu reagoval vzápätí aj Denis Pušilin, jeden z lídrov povstalcov. "Sú to úplne neprijateľné veci. Všetko, čo v Kyjeve hovoria a robia, nemá nič spoločné s minskými dohodami,“ konštatoval. Za jeden z problémov považuje izolovanie vzbúrencov od možnosti pripomienkovať dodatky k ústave.
„V dohodách z Minska je pritom deklarované, že ústavná reforma sa bude uskutočňovať aj vzhľadom na postoj ľudí, ktorí reprezentujú samozvané územie,“ pripomenul Pogrebinskij. Aj keď prezident tvrdí, že tam niet legitímnych reprezentantov, mal by podľa kyjevského politológa hľadať spôsob, ako ich názor zakotviť v rámci diskusie.
Podľa politológa Vadima Karasiova vládna moc v osobe Porošenka v pondelok „vyslala východu signál, že je pripravená na ústupky a dialóg o mieri“. Zároveň pre portál Segodnya.ua upozornil, že „prezident hovorí to, čo od neho chce počuť to či ono auditórium“.
„Ak je služobne na západnej Ukrajine, používa bojovú rétoriku ako napríklad »budeme bojovať do víťazného konca« a obyvateľov Haliča na severozápade Ukrajiny charakterizuje ako »soľ zeme« a »jadro národa«. Bližšie na východ krajiny však volí prezident miernejší tón a stáva sa z neho jasný stúpenec »strany mieru« s tým, že »vojny majú všetci po krk«,“ pripomína Karasiov.
Porošenko sa spolieha, že Ukrajinci ho v plebiscite podporia predovšetkým v otázke Ukrajiny ako unitárneho štátu. Podľa najnovších prieskumov ani v jednom prípade nie je podpora nižšia ako 50 percent. Podľa mnohých však existujú obavy, že Porošenko stráca podporu v spoločnosti aj medzi politikmi. A z toho aj vyplýva jeho manévrovanie. Navyše nie je tajomstvom, že v okolí prezidenta sú stále ľudia, ktorí chcú bojovať.
„Treba začať rokovať v rámci hocijakej kontaktnej skupiny. Lenže dnes je zablokovaná aj výmena zajatcov. Aj preto ide podľa mňa skôr o politický marketing ako o reálnu politiku, ktorá je nebezpečná aj pre reálne kroky prezidenta. Mal by však jasne povedať: bude tak, ako som povedal, mňa ľudia zvolili, chcem mier,“ „radí“ Porošenkovi politológ Pogrebinskij v rozhovore pre RIA Novosti Ukrajina.