Z viacerých krajín totiž zaznievajú obavy, aby Atény nenarušili krehkú jednotu politiky sankcií. EÚ uplatňuje opatrenia proti Rusku za podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Zlá hra
"Budeme pracovať na dialógu,“ oznámil v stredu Tsipras v Moskve. "Grécko je suverénna krajina s právom na vlastnú vyváženú zahraničnú politiku. Sankcie môžu viesť k novej studenej vojne medzi Ruskom a Západom,“ vyhlásil grécky predseda vlády a líder radikálne ľavicovej Syrizy.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Grécke varovanie.
"Chápeme, že Grécko muselo podporiť sankcie,“ uviedol zase Putin. Grécky premiér a ruský prezident rokovali aj o možnostiach plynovodu, ktorý by viedol cez Turecko ďalej do Európy. Podľa Tsiprasa by projekt zvýšil geopolitickú rolu Grécka. Moskva tento plynovod navrhla po tom, čo minulý rok zrušila plány na projekt South Stream.
"Je úplne normálne, že sa rozhovory konajú. Naliehavo však varujem pred zbližovaním sa,“ citovala agentúra Reuters komentár rakúskeho ministra financií Hansa Jörga Schellinga k návšteve Tsiprasa v Moskve. "Sme uprostred záverečných rokovaní týkajúcich sa financovania Grécka. Nemyslím si, že sa tu rozohráva dobrá hra,“ vyhlásil Schelling na adresu Atén. Rakúsko je pritom krajina, ktorá v rámci Európskej únie Rusko príliš nekritizuje.
Tsipras už pred návštevou označil v rozhovore pre agentúru TASS sankcie proti Rusku za cestu do slepej uličky. Atény tvrdia, že opatrenia proti Moskve sa príliš nepáčia ani ďalším krajinám EÚ. Majú to byť Cyprus či Maďarsko. A aj slovenský premiér Robert Fico opakovane povedal, že sankcie sú nezmyselné. Na strane druhej Bratislava všetky kroky proti Rusku podporila.
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Kotzias v minulosti uviedol, že Grécko by mohlo vetovať sankcie, keby ich vnímalo ako príliš tvrdé. Tsipras tvrdí, že je potrebné skutočné obnovenie vzťahov s Moskvou. "Grécko môže byť mostom medzi Ruskom a EÚ,“ uviedol premiér pre TASS. "Nová európska bezpečnostná architektúra musí zahŕňať Rusko. Nachádzame sa v geopolitickom prostredí špeciálneho napätia, čakajú nás spoločné výzvy. Musíme sa pozrieť na to, ako ich riešiť,“ povedal Tsipras, ktorý zdôraznil, že minské dohody predstavujú základ pre riešenie krízy na Ukrajine. Zároveň však povedal, že vzťahy medzi Gréckom a Ruskom vníma ako bratské.
Rozdeľuj a panuj
"Obe strany blafujú,“ reagoval na stretnutie v Moskve expert na medzinárodné vzťahy Davide Denti z univerzity v talianskom Tridente. "Tsipras chce mať lepšie karty pri rokovaniach s Nemeckom, aby dosiahol výhodnejšiu dohodu. Dobre však vie, že Moskva nie je pre Atény alternatívou. Putin zase uplatňuje zvyčajnú stratégiu rozdeľuj a panuj. Skúša, či na svoju stranu môže dostať Grécko v súvislosti s možným zmiernením sankcií EÚ proti Rusku,“ myslí si Denti.
Grécko pred Tsiprasovou návštevou odmietlo špekulácie, že by predseda vlády od Putina žiadal peniaze na vyriešenie ekonomických problémov krajiny. Podľa Sergeja Utkina z Centra pre situačné analýzy z Ruskej akadémie vied má síce Moskva finančné ťažkosti, ale predsa len môže Aténam niečo ponúknuť.
"Z politického hľadiska by bola ruská vláda rada, keby videla v únii rôzne pohľady a hlasy proti sankciám. Atény môžu byť jedným z nich. Za to by Rusko mohlo zrušiť sankcie na grécke potraviny,“ uviedol Utkin.
Putin v stredu vyhlásil, že Moskva nemôže pre jednu krajinu zmeniť prijaté opatrenia. Grécko by však mohlo s Ruskom spolupracovať na báze joint venture, teda spoločných podnikov.
George Tzogopulos z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku si myslí, že dôjde k zlepšeniu vzťahov medzi Gréckom a Ruskom. Odborník však nepredpokladá, že to povedie k tomu, že by Atény hrali v Európe akúsi úlohu moskovského trójskeho koňa.
"Verím, že Grécko bude konať v rámci vzťahov s EÚ a NATO. Môžeme však očakávať, že ruské spoločnosti sa budú viac zaujímať o privatizáciu v Aténach. Nepredpokladám však, že by Rusko Grécku dalo pôžičku alebo nejakú priamu finančnú pomoc,“ povedal pre Pravdu Tzogopulos.
Tsipras by sa mal objaviť v Moskve aj 9. mája pri príležitosti osláv 70. výročia víťazstva nad fašizmom. Do Ruska sa rovnako chystajú cyperský prezident Nikos Anastasiades a česká hlava štátu Miloš Zeman. Otáznik visí nad účasťou maďarského prezidenta Jánosa Ádera a cestu nevylúčil ani slovenský premiér Fico. Ostatní európski lídri návštevu vojenskej prehliadky v Moskve neplánujú. Dôvodom je rusko-ukrajinský konflikt.