Po viac ako pol storočí sa v sobotu v rámci celého amerického summitu v panamskej metropole zišli na rokovaní najvyšší predstavitelia Spojených štátov a Kuby. Americký prezident Barack Obama a kubánska hlava štátu Raúl Castro spolu rokovali vyše hodinu a prebrali rad tém vrátane ľudských práv, na vyčiarknutie Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus však nedošlo. Washington aj Havana schôdzku označujú za veľký krok ku znovunadviazania diplomatických stykov prerušených po kubánskej revolúcii z roku 1959.
Obama na tlačovej konferencii po rokovaní vyhlásil, že panamská schôdzka by mohla byť bodom obratu vo vzťahoch oboch krajín a označil ju za „otvorenú a plodnú“. Zároveň však povedal, že medzi oboma štátnikmi boli podstatné rozdiely v pohľade na zásadné spoločenské otázky. Castrovi vraj dal najavo, že USA sa budú naďalej usilovať o rešpektovanie ľudských práv a slobody prejavu v ostrovnej krajine.
„Zjavne budú pretrvávať hlboké a podstatné rozdiely medzi vládami našich krajín,“ predniesol podľa agentúry Reuters Obama počas stretnutia. Obe krajiny však podľa neho bez ohľadu na rozdielny prístup k niektorým otázkam môžu pracovať na zlepšení diplomatických a obchodných vzťahov.
Šéf Bieleho domu označil rokovania za historický okamih a poznamenal, že vo chvíli, keď sa na Kube chopil moci brat súčasného prezidenta Fidel Castro, tak ešte on sám nebol na svete. Do tej doby sa pritom datuje počiatok dlhoročného americko-kubánskeho nepriateľstva. „Studená vojna skončila … Kuba už nie je hrozbou pre Spojené štáty,“ vyhlásil Obama.
O vyškrtnutí Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus, o ktoré sa ostrovné krajiny veľmi usiluje, však doteraz nerozhodol. Na zoznam sa Havana dostala v roku 1982 najmä kvôli podpore baskickej separatistickej organizácie ETA a kolumbijských povstalcov z hnutia FARC. Ministerstvo zahraničia tento týždeň odporučilo prezidentovi Kubu z listiny odstrániť.
Washington by zasa rád čo najskôr získal možnosť voľného pohybu po Kube pre svojich diplomatov, aby sa mohli stretávať s radovými Kubáncami. Obama tiež chce čo najrýchlejšie znovuotvorenie ambasády v Havane, ktorého chcel pôvodne dosiahnuť už do panamského summitu. „Chceme sa baviť o všetkom, ale musíme byť trpezliví, veľmi trpezliví,“ vyhlásil tesne pred rokovaním Castro. Jeho krajina od polovice decembra, keď obaja štátnici po telefonickom rokovaní oznámili začiatok novej éry vo vzájomných vzťahoch svojich krajín, prepustila desiatky politických väzňov či zajatého Američana Alana Grossa, s ďalšími ústretovými krokmi však doteraz režim váha. USA na druhej strane zmiernili obmedzenia na dovoz niektorých tovarov z Kuby a prepustili trio väznených Kubáncov.
Obama sa s Castrom osobne stretol prvýkrát na pohrebe bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013, sobotná schôdzka však bola prvým pojednávaním prezidentov oboch krajín od roku 1956. Už pri začatí summitu v piatok si štátnici uvoľnene uprostred davu hostí podali ruky a krátko spolu hovorili. Na internete sa objavili videá, na ktorých je vidieť, že stretnutiu sa z bezprostrednej blízkosti prizeral aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.