V nedeľu zverejnené vyhlásenie ruského rezortu diplomacie deklaruje nespokojnosť, že ich spolupráca je namierená proti Rusku, čo podľa neho „porušuje všetky dosiaľ dosiahnuté pozitívne výsledky“ v rámci severnej Európy. Podľa Rusov tak „otvorený a konštruktívny dialóg nahrádzajú princípy konfrontácie, ktoré sú vnucované verejnej mienke“ v severských krajinách". Ako však uvádza vyhlásenie, „najväčšie obavy vzbudzuje silnejúce sa zbližovanie Fínska a Švédska s NATO, najmä ak obe krajiny oficiálne chcú byť nezávislé od všetkých vojenských spolkov“.
Ministri zahraničných vecí severských krajín vo štvrtok podpísali dohodu u užších obranných vzťahoch s cieľom zvýšiť ostražitosť voči deklarovanej bezpečnostnej hrozbe zo strany Ruska. Ministri obrany Švédska, Fínska, Nórska, Dánska a Islandu sa zhodli na potrebe pripravenosti severnej Európy na „možné problémy a incidenty z dielne Ruska“. Šéfovia rezortov obrany v snahe vyjadriť spolupatričnosť s pobaltskými krajinami označili Rusko za „najväčšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť“. Podľa ich slov „ruská propaganda a politické ťahy zasievajú nezhody medzi krajiny v rámci EÚ i NATO“. Ako taktiež píšu, „ruskí lídri preukázali pripravenosť využiť vojenské prostriedky v záujme dosiahnutia svojich politických cieľov a to aj keď to zahŕňa porušenie medzinárodného práva“.
Pobaltské krajiny, ktoré boli takmer 50 rokov súčasťou Sovietskeho zväzu, majú dlhodobo napäté vzťahy s Ruskom, pričom situácia sa ešte zhoršila po minuloročnom vypuknutí krízy na Ukrajine. Spoliehajú sa však na podporu plynúcu z ich členstva v NATO, do ktorého Fínsko a Švédsko nepatria. Fínsko sa navyše na začiatku druhej svetovej vojny stalo terčom útoku vtedajšieho Sovietskeho zväzu, predchodcu dnešného Ruska.