Porošenko: Je to provokácia nepriateľov Ukrajiny

„Cieľom je destabilizovať vnútropolitickú situáciu na Ukrajine, diskreditovať politické rozhodnutie ľudu,“ cituje agentúra UNIAN hlavu štátu.

Podľa Antona Heraščenka, poradcu ministra vnútra, obe za sebou nasledujúce vraždy mali rovnaký rukopis.

„Útočníci čakali obete v blízkosti ich bydliska a útok zakončili tzv. kontrolným výstrelom,“ povedal Heraščenko pre televíziu 1+1 s tým, že Kalašnikova aj Buzinu zasiahol rovnaký počet päť striel. Zároveň nevylúčil, že vyšetrovanie oboch prípadov „môže trvať týždne a možno aj mesiace“.

Podľa ministra vnútra Arsenija Avakova polícia vrhla všetky sily na objasnenie oboch prípadov vraždy s politickým pozadím. Najnovšie vypočula politológa Vladimira Fesenka, ktorý mal dostať na súkromnú e-mailovú adresu list, podľa Heraščenka „nejakej Povstaleckej armády“, v ktorom sa autori hlásia k „organizovaniu a smrti Čečetova, Pekľušenka, Meľnika, ako aj vraždám Kalašnikova aj Buzinu“ i ďalších členov niekdajšej vládnej a dnes opozičnej Strany regiónov zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča.

Podľa samotného Fesenka e-mail od UPA potvrdzuje verziu politológa, podľa ktorej vykonávateľmi vraždy Buzinu a Kalašnikova sú radikálni nacionalisti.

„Ešte viac ma to utvrdzuje v podozrení, že za ich chrbtom sú ruské spravodajské služby, aj keď samotní vykonávatelia možno o tom nemajú ani tušenia,“ cituje agentúra UNIAN Fesenka. Politológ zároveň nevylučuje, že podobné teroristické aktivity budú namierené aj proti ukrajinským politickým lídrom.

Zatiaľ čo vraždy Kalašnikova a Buzinu pútajú pozornosť ukrajinskej i časti svetovej verejnosti, poslanci Oblastnej rady v Ivanovo-Frankovsku v tichosti zakázali v piatok štyri politické strany. Okrem Komunistickej strany Ukrajiny a opozičnej Strany regiónov aj Opozičný blok a Stranu za rozvoj. Informoval o tom miestny portál Fitka. Poslanci svoj krok „odôvodňovali“ snahou „zabrániť opätovnému zrodu antidemokratických a zločineckých síl, ktorých zakladateľmi a členmi sú pokračovatelia zločineckých aktivít“.

Boj o svojsky chápaný demokratický charakter Ukrajiny vidieť aj na východnom fronte v Donbase. Konkrétne na postoji dobrovoľníckeho práporu radikálnych nacionalistov Azov, ktorý má dnes už štatút pluku. Vo štvrtok totiž jeho príslušníci odmietli iniciatívu pozorovateľov OBSE stiahnuť sa z obce Širokino v rámci vytvorenia demilitarizova­nej zóny.

„Bol by to krok späť aj vo vzťahu k plneniu dohôd z Minska,“ pokúšal sa na jednej zo sociálnych sietí odôvodňovať odmietnutie iniciatívy OBSE veliteľ Azova Andrej Beleckij. Podľa neho Širokino je „bránou“ k strategickému prístavu Mariupoľ a ten „musí kontrolovať ukrajinská armáda“. Nič na tom vraj nezmení ani prípadná prítomnosť medzinárodných pozorovateľov OBSE v Širokine.